Ako som prežil súkromný piaty Cyklonárez s veteránmi

Bol som doma, keď mi zasvietila SMS. Milan Jánošík – náš stály účastník Cyklonárezu spoza kopca: „ahoj Majo, mal byť piaty ročník, čo keby sme sa spolu previezli?“ Nemám nič proti zimnému vozeniu, ale viem, že tento pán aj s Mirom Hulejom trénujú skoro každý deň a hoci spadajú do kategórie veteránov, naháňajú aj mladé pušky. Možno som mal k bicyklovaniu v sezóne pristupovať zodpovednejšie.

Stretneme sa na Železnom, dnes budem ťahať posledné miesto zo zoskupenia, ale nevadí, teším sa. Spúšťame sa na opačnú stranu doliny smerom na Liptovskú Lúžnu do pre mňa “neznámych vôd”.  Stretávame sánkarov, bežcov na lyžiach, skialpinistov a medzi tým všetkým my na bicykloch. Zvážnica sa začína zatáčať na západ smerom k Veľkej Fatre a viac menej po vrstevnici ideme pár kilometrov, kde z nej odbočíme a lúkou sfrčíme na nižšie položenú druhú lesnú cestu. V zjazde sa blížime k dedine a odtiaľ už pôjdeme po ceste späť. Pekné to bolo. Lenže….

Voľáko sa začíname odkláňať od dediny až napokon naozaj zatočíme na sever do kopcov. Aha. Začína stúpanie – vraj 3km. Nemeriam – nie som ja dobrý merač, ale ubieha to pekne a v koľajách od auta sa ide celkom príjemne. Podlezieme rampu aby sme mohli pokračovať ďalej v miernom stúpaní. Aj tu bolo nejaké auto. Našťastie.  V dobrej koľaji, keď to ide hladko a okolo sú zasnežené stromy je to hádam krajšie ako na bežkách. Občas musíme potlačiť a kde tu nás požuje. Ale výhľady…. luxusné. Oproti nám je hlavný hrebeň Nízkych Tatier, vidieť časť Veľkej Fatry a dolu pod nami medzi kopcami Liptovská Lúžna. Naozaj pekné, tu som sa ešte nemotal.

O stúpaniach moc písať nebudem, tie v mojom podaní nie sú až také zaujímavé, ale zjazdy prinášajú kopu zábavy. Udržať sa v koľaji po jednom aute je celkom náročné a pri výjazde mimo je zas náročné udržať sa za riadítkami. Opäť stretáme bežcov na lyžiach, aj oni to majú za pekný okruh, čo naozaj aj je. Postupne sa napojíme späť na prvú lesnú cestu, potom asfaltku s utlačeným snehom a vraj po 22 kilometroch sme znovu pri autách.

Má tento kraj niečo do seba v zime a pekné to tu musí byť aj v lete. Myslím, že tam tiež vedie trasa letného maratónu z Lúžnej. Ďakujem chalanom za vytiahnutie aj čakanie : ). Určite sa stretneme ešte veľakrát, ale o rok hádam na štarte Cyklonárezu.

Stručne o mne: Volám sa Majo Illéš a som najstarší chren z partie, prvá písomná zmienka o mne je z roku 1981 – silný ročník. Pár rokov som pracoval ako profesionálny horský záchranár, potom ako redaktor v motocyklovom časopise Motohouse, pretože môj život vtedy napĺňali motorky a cestovanie. Neskôr som okúsil prácu kameramana a strihača v televízii až sa to napokon celé zlialo a teraz môžem fotiť, písať, kamerovať, cestovať a žiť svoj sen vo vlastnej firme – Bicyklom po Slovensku.