Malý atlas najkrajších bežkárskych trás Liptova – Žiarska dolina

O kom, o čom? O bežeckej stope, ktorú možno nepoznáš…O trase, ktorú spravil ratrak, snežný scooter, alebo partia bežkárov. O prírodných zaujímavostiach, ktoré ťa možno prekvapia. Ak si zvedavý, rád spoznávaš nové miesta a máš rád bežky, čítaj ďalej (:

Časť 2. Nočný výstup na Žiarsku chatu

Pravidelný pohyb v prírode spojený so športovou aktivitou je súčasťou môjho života už od teenage čias, a to od tých čias už veru veľa vody dole Váhom pretieklo. Tým že som vyrastal na dedine v srdci Liptovskej kotliny, sa u mňa vyformovala veľmi silná túžba po spoznávaní krás dolín  Nízkych aj Západných Tatier . Vyskúšal som už množstvo aktivít a stále mám pocit, že som nevyužil všetky možnosti.

Jednou z možností, ako si obohatiť zážitky z bežeckého lyžovania je nočný výjazd.  Prvýkrát som sa s touto aktivitou stretol počas mojich pracovných čias v Nórsku. Domáci sa po zotmení vybrali aj na 2-3 hodinové túry do -15°C mrazov.

Považoval som to za fanatizmus a východisko z núdze, keďže na severe sa zotmelo už okolo 14:00. Buď ide človek von potme, alebo sedí doma. Ja blbec som ostal sedieť doma a nešli mi do hlavy iskričky v očiach vymrznutých Nórov, keď sa vrátili z nočnej jazdy naspäť na chatu…

My sme si za svoj cieľ vybrali cestu na Žiarsku chatu. Plán bol taký, že využijeme aktuálny spln Mesiaca, aby nám svietil na cestu, lenže oblačnosť nám spravila škrt cez rozpočet. Nevadí. Z Liptovského Mikuláša sa na parkovisko v Žiarskej autom ide  asi  15 minút. Začiatok doliny leží v nadmorskej výške 900 metrov a počas zimných mesiacov sa na ceste pomerne dlhú dobu drží snehová pokrývka. Dobré podmienky využívajú skialpinisti, bežkári, rodinky s malými deťmi aj trailoví bežci.

Prvé dva kilometre sú veľmi dobré na zahriatie, cesta vedie len do mierneho stúpania. Najväčšou atrakciou je v tejto časti doliny Medvedia štôlňa– jediný sprístupnený banský systém pripomínajúci banícku minulosť na Liptove. Samozrejme, štôlňa má svoj prevádzkový čas a počas nočného výletu sa exkurzia nekoná…

Začína zaujímavá cesta cez pekný smrekový les.

Po dvoch kilometroch sa bežkári dostanú na most ponad Smrečianku a môžu si vybrať, vľavo v bok na miernejšiu cestu popri chate Zoja, alebo pochodom v chod priamo do svahu strmšej protipožiarnej lesnej ceste.

Fyzicky náročnejšia je skratka cez protipožiarny úsek ktorého dĺžka je zhruba 800 m. Následne sa obidve cesty spoja a začína zaujímavá cesta cez pekný smrekový les…Stupáčik je už o čosi prudší ako na začiatku, ale s dobrým voskovaním nepredstavuje  žiadny problém a dokonca korčuliari s dobrou kondíciou môžu cibriť techniku jazdy do kopca.

Za krátku chvíľu sa dostávame do najzaujímavejšej časti doliny. Približne na 3. km prídeme na miesto, kde nedávna storočná lavína zmietla z povrchu zemského všetko čo jej stálo v ceste. Následne vychádzame z lesa do otvorenej krajiny s ohromnými výhľadmi na priľahlé kopce. Treba si ale uvedomiť, že sa nachádzame v najlavinóznejšej doline na Slovensku a v prípade vyhláseného 3. lavínového stupňa sa už vstup do doliny neodporúča.

Vychádzame z lesa do otvorenej krajiny s ohromnými výhľadmi na priľahlé kopce.

Každopádne, snehové podmienky nie sú nejak dramatické a my pokračujeme ďalej. Na prudkej zákrute sa zrazu ukazujú štíty hlavného hrebeňa Západných Tatier. Pre mňa osobne je najkrajší pohľad na Tri kopy. Bohužiaľ, v oblačnosti v akej sa nachádzame, si ich len predstavujeme (:

Tak či tak, čaká nás posledných 1,5 km do kopca v najstrmšej časti výletu. Ešte jedna ostrá doľava po moste ponad Smrečianku, následne ostrá doprava pri odbočke na starú turistickú trasu a už len posledných 500 metrov ku chate útokom vpred…V nadmorskej výške 1325 m.n.m sa nachádza náš cieľ. Okolie chaty je krásne zasnežené, na terase funguje nočný okienkový predaj a vo vzduchu cítiť varené víno a rumovú arómu…

Nechceme sa zdržiavať. Sme naľahko, žiadne extra teplé bundy so sebou nemáme, a tak sa len počkáme, chvíľku postojíme, zhodnotíme, zasmejeme sa a ide sa naspäť…Najväčšia sranda je samozrejme zjazd. Rýchlosť záleží od kvality lyžiara.

Niekto si dá palice pod pazuchy a reže zákruty. Niekto si ich dá medzi nohy a robí nové ryhy do už aj tak rozbitej asfaltky…Pokiaľ nie je sneh zľadovatelý, tak je zjazd zo žiarskej pomerne bezpečný. Po tme so zapnutou čelovkou je to super zážitok ktorý môžem len odporučiť…

Celá trasa má zhruba 11 km. Stúpanie naozaj nie je príliš prudké, ale také akurát. Pri ceste nadol si treba uvedomiť, že z túry v národnom parku by sa mal človek vrátiť najneskôr hodinu po zotmení. Samotný zjazd trvá lepšiemu bežkárovi zhruba 20 minút. Tí opatrnejší to robia aj za hodinu. Zážitok z nočnej jazdy je perfektný a ja už rozumiem hviezdičkám v očiach mojich kamarátov Nórov…

Stručne o mne. Pavol Bačík 44. rokov rodák z Liptovskej Ondrašovej. Nadšený športovec a vždy pripravený fotograf. V súčasnej dobe predseda bežeckého oddielu ŠK Kriváň Liptovská Ondrašová. Viacnásobný účastník Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach a mnohých polmaratónov doma na Slovensku aj v zahraničí. Najlepšie sa cíti na dlhých tempových behoch, ale postupne sa začína venovať aj horskému trailovému behu. Bežecký tréning rád kombinuje s cyklistikou, turistikou, lezením po ferratách a v zime s obľúbenými bežkami. Ako zvykne vravieť: „Šport sa stal súčasťou môjho života, lebo vtedy môžem vypnúť a cítim sa slobodný“.