Sherpa rallye 2021 – krst ohňom

Niektoré spontánne nápady nestoja za nič, iné sa ti vryjú do pamäti na zvyšok života. Možno to bol hlúpy nápad, a možno som sa na to mal vykašľať.  Možno som nebol správne pripravený, a možno vôbec..no chlape, keď sa do niečoho takého už pustíš, nesieš s tým aj zodpovednosť. A tu to platilo 3-násobne. Bez vlastnej krošne, bez skúseností.

Akákoľvek predstava o náklade pominula, keď som sa prvý krát postavil. Stojím na štarte, no nie s pocitom ako obvykle.. 3,2,1.. Zapínam režim. Pár krokov, už musím “sadať”. Nádych výdych, pár krokov.. a takto dokola a dokola.

Ramena sa zvierajú od bolesti, ruky držím pod bránicou, nech ten náklad trochu podržím, no v tom tlaku niet priestoru na nádych. Veľké šróby držiace popruhy krošne robia do mojich lopatiek diery ako skala na sklznici. Nádych výdych, pár krokov a sadnúť.

Štand sem tam nevyjde a Radegast sa už kotúľa chodníkom. Škoda, že opačným smerom, ako by som chcel, však ako inak, fyziku neoklameš a celý čas stúpam do kopca. Pomaly, ja a môj plechový nepriateľ ticho sediaci na ramenách prichádzame k skalám a reťaziam. Hlava začína pracovať na plné obrátky tak, že na bolesť zabúdam, na ňu nieto priestoru. Pred skalou radšej chvíľku postojím, prepočítam, a spravím krok. Toto je cesta…

Zážitok, na moje pomery počítať každý jeden krok, či prepočítavať výšku každého malého schodíka. Nič také som doposiaľ nezažil. Som tu len ja, moje trápenie a spoza veľkej steny prichádzajúci hluk od vyhlasovania víťazov, však na Zbojníckej treba riadne zahulákať. Kým ja idem stále hore, stretávam nadol idúceho pána Petrása, vraví, už si skoro hore. Ešte jeden úsek reťazí, ešte sa trochu zmáčknem a musím tú chatu už vidieť.

Krok po kroku. Pomaly, ale ďalej. Ku chate prichádzam fyzicky zničený, ale psychicky dojatý. Pár chlapov mi hore spravilo takú atmosféru, až sa mi tisli slzy. Jeden z nich ku mne beží, so šampusom, že na krstiny sa musíš napiť. Nech robím s tou fľašou čo chcem, rukou už nevládzem hrdlo zdvihnúť ani k hube..

Náklad dávam zo seba dole, pocit taký, že by aj hory doly preskakoval. Pivo upratané do chaty a v nej atmosféra sa až zem triasla. Človek by ostal, no čo keď šľapal pol dňa a vonku sa už stmieva.. Treba ísť domov. Ďakujem za tento deň.