So stanom na bicykli cez štyri regióny

Plánovanie sa začalo keď sa môj ocino, na jar v roku 2019 dočítal, že spravili novú cyklotrasu popri Kysuci do Poľska.

1.deň
V lete sa zrazu s ocom pristihneme ako si nasádzame rukavice, zapíname prilby a vyrážame so stanom a spacákmi z domu. Prešli sme však len pár kilometrov a už stojíme. Nie, nič sme nezabudli. Čakáme na vlak, ktorým sa presunieme z Liptovskej Teplej do Žiliny, tam preskočíme na druhý do Ochodnice.

Vystupujeme na prázdnej stanici. To nám nevadí, ale nevieme nájsť značku, ktorým smerom máme ísť. Chvíľu obchádzame stanicu, pozeráme do mobilov a potom sa rozhodneme vysadnúť na bicykle a ísť len tak „za nosom” až pokiaľ nenájdeme značku.

To sa našťastie podarilo, a tak si spokojne šľapame. Chvíľami po nových cyklocestách, chvíľami blúdime po neznámych uliciach. Vystúpame na Vreščovské sedlo, kde sa chvíľu porozhliadneme. Púšťame sa dolu do Poľska a keďže nám už škvŕka v bruchách, zastavujeme a sadáme si do prvej reštaurácie v meste Rajzca.  V meste ešte oddychujeme pri pozorovaní poľských ľudových tradícií, keďže sa v meste práve koná nejaký festival.

Pokračujeme smerom späť na Slovensko po hlavnej ceste plnej áut. Začína sa zmrákať no nás to neodradzuje a po druhýkrát prechádzame Poľsko-Slovenské hranice. Tento raz však smerujeme na Slovensko. Spúšťame sa dolu kopcom no začne pršať.

Chvíľu hľadáme nejakú nezbúranú zástavku, altánok alebo otvorenú reštauráciu…čokoľvek, no keď sme do nitky mokrí, rozhodneme sa napriek všade prítomnej vode pokračovať. Prechádzame okolo Oravskej priehrady, kde si v kempe pod altánkom staviame stan a ukladáme sa na spánok.

2.deň 
Ráno sa budíme do hmly. O hodinku už sme na ceste smerom do Trstenej odkiaľ už ideme po krásnej cykloceste. Ide sa nám tak dobre, že zastavujeme až v Novom Targu na obede. V množstve cyklotrás sa nevieme vymotať, ktorá je tá správna. Nakoniec vyrážame po nádhernom, no veľmi hrboľatom, lesnom cyklochodníku. Ocitáme sa niekde na rozsiahlej lúke, ktorú križuje len cesta s premávkou jeden traktor za hodinu.

Pokračujeme okolo Czorszynskeho jazera až do Niedzice, kde nás opäť zasahuje dážď. Čakáme pod strechou suvenírového stánku asi 20 min a dážď nie a nie prestať. Začíname hľadať ubytovanie, keďže vieme, že v mokrom stane by to nebolo moc komfortné spanie. Našťastie pri ceste nachádzame voľné, lacné no a hlavne suché ubytovanie.

3.deň
Ráno všetko nakladáme naspäť na bicykle, zastavujeme sa pozrieť rodný dom Michala Dočolomanského a pokračujeme smerom na Kacwin a opäť na Slovensko. Na hraniciach oddychujeme, nasleduje veľmi pekný vodopád a potom pokračujeme až do krásnej dedinky-Osturňa. Tu navštívime Zamagurské múzeum. Pred odchodom si ešte dopĺňame sily, pretože už vieme, že nás čaká dlhšie stúpanie.

Sadáme na bicykle a krútime až do Ždiaru. Užili sme si asi 10 kilometrový zjazd a kým sa nazdáme v Tatranskej Lomnici už čakáme na obed. Ešte však stále nemáme vybraté miesto kde postavíme stan. Pokračujeme ďalej a dúfame, že cestou niečo nájdeme. Prechádzame cez Poprad a napájame sa na cyklocestu. Zastavujeme sa v peknom bufete. Sedíme si, sedíme a zrazu začína slnko zapadať.

Pokračovať sa nám už veru moc nechce a tak sa ocino ide spýtať, či by sme nemohli prespať von pred bufetom. Môžeme. Staviame stan a večer si na záchodoch umývame zuby. V noci sa len párkrát zobúdzame na policajné hliadky, ktoré to tam kontrolujú, ale inak to je pokojná noc.

4.deň
Zobúdzame sa s chrbtom otlačeným od šišiek keďže sme spali pod borovicou. Skladáme stan a cez Lopušnú dolinu, a potom dolinou Čierneho Váhu frčíme domov. Z Liptovského Mikuláša do Partizánskej Ľupče, som na bicykli išla už veľakrát, no tento raz už rozmýšľam či nehodím bicykel do kriakov za zvodidlá. Ale zvládla som to a po štyroch dňoch a viac ako 300 kilometroch si konečne skladám rukavice, prilbu a pripínam štipcami na sušiak stan so spacákom.

Výlet to bol super, keby sa dalo hneď vymením bežky za bajk a idem opäť. Škoda len, že nám dva dni pršalo. Napriek tomu, že sme so sebou vliekli, dá sa povedať, celú obývačku a ďalšie veci, prešli sme nad 300 kilometrov a nastúpali okolo 3000 metrov.

Stručne o mne.  Som Sofia Sokolová a mám 15 rokov. Rada bicyklujem, lyžujem, chodím na turistiku a popri tom fotím prírodu. Občas tiež bežkujem alebo splavujem. Na bicyklovaní ma veľmi bavia dlhé zjady alebo hrboľaté povrchy. Aj napriek tomu, väčšinu času jazdím práve po cestách.