Cvyklo pohár 2022 - akcie, na ktoré sa teším najviac

Cvyklo pohár je séria niekoľkých MTB pretekov na Liptove, ktoré si už nejaký ten rok budujú svoje meno nie len po Liptovskej kotline, ale po celom Slovensku. Zásluhy na tom určite má tamojšia priateľská atmosféra, perfektná organizácia usporiadateľov a samozrejme, krásna liptovská príroda.

Možno mi väčšina neuverí, no na tieto akcie sa teším azda najviac z roka. Nie len, že to mám väčšinou za kopcom, ale predovšetkým kvôli atmosfére, ľuďom s ktorými strávime nejaké to doobedie v zdravom športovom duchu.

Tento ročník sa skladal zo 6 pretekov a mne sa podarilo byť na väčšine z nich.

Pachova cyklovačka

Prvé kolo sa konalo v obci Hybe, kde som sa tak trochu nostalgicky vrátil po 8 rokoch na krásne bežecké trate ešte z čias cezpoľného behu a taktiež po dobrých odozvách z minulých ročníkov.

Počasie vyšlo nádherné a na štart trasy dlhej 24km sa postavilo 53 pretekárov. Z reprákov sa ozvala známa hláška “ná kónéé” a ide sa..

12km dlhý okruh bol naozaj pestrý. Spočiatku singlové chodníky bežeckých trás kde mimochodom panovala pekná divácka atmosféra, cez strmé poľné úseky pod pečúcim slnkom až po klasické lesné zvážnice.

Práve v druhom okruhu bola vyhlásená horská prémia “Peklo”, a názov ju doslova vystihoval. Síce krátke no strmé stúpanie na otvorenej lúke pod slnkom, kde si musel hlboko hrabnúť každý.

Do cieľa prichádzame postupne niečo málo po hodine, kde na nás čakali už plné stoly zaslúženého občerstvenia. Preteky boli perfektné, už z úvodu chalani nasadili rýchle tempo a moje unavené nohy mali čo robiť, aby chytili rýchlosť.

Po závode to najlepšie, pohodová atmosféra, nejaké to chladené a po vyhlasovaní sme do obeda vybavení.

Musím aj odovzdať pochvalu organizátorom, ktorí sa snažia robiť túto akciu naozaj kreatívnu v každom smere a ako jedni z veľmi veľmi mála oceňujú tých najrýchlejších naozaj veľkoryso.

Dopĺňam vodu a deň si ešte spríjemním 80 km dlhou MTB trasou domov.

Porubský vrchár

..sa konal hneď týždeň po Hybiach, avšak sem som sa nedostal. Deň pred pretekom som absolvoval majstrovstvá republiky v maratóne a až s údivom som z každej strany počúval o zajtrajšej akcii v Závažnej Porube, od pretekárov z ďalekého východu či západu.

V areáli bežeckého lyžovania na pretekárov čakala 17,5 km trasa opäť vedená peknými singlami a zvážnicami s prevýšením 650m, na ktorej sa nachádzala taktiež horská prémia, náročná aj na kondičku a tiež techniku, kde hodnotení jazdci si nemohli dovoliť vystúpiť z bicykla.

Na 0.ročník veľmi vydarená akcia s dobrou perspektívou do budúcnosti prilákala spolu s detskými kategóriami takmer 90 pretekárov. Areál Závažnej Poruby je naozaj krásny, ponúka perfektné MTB trasy s rýchlymi singletrailmi, čo poteší srdce každého bikera.

Víťaz Jakub Kurty z Košíc patrí medzi špičku slovenskej horskej cyklistiky, na akciu si priviezol brutálnu formu no a ak som dobre počul, z akcie si odnášal Volvo na víkend :).

Organizátorom držím palce do budúcna!

Trstianska špajchňa

3. ročník tejto tradičnej a vždy vydarenej akcie sa niesol pod prvým letným daždivým počasím po dlhom suchu. Pre mňa a myslím tiež, že pre väčšinu to bol prvý pretek v sezóne pod dažďom.

Človek už zvyknutý na horúce slnko akosi začne v duchu hľadať výhovorky prečo neísť, či sa akcia bude vôbec konať, no ale sakra, sme predsa sa Liptove!

Oblečiem munďúr, vyleziem z auta a ide sa na štart, po chvíli sme aj tak všetci mokrí. Ale nebolo to až také zlé, pod čierňavou len ľahko poprchávalo a na štarte sme sa objavali na to všetko v peknom počte.

Trasa bola ako každý ročník rovnaká, až na malý odklon v závere kvôli presmerovaniu premávky z obchádzky L. Mikuláš – L. Trnovec. Je tu známe, že pokiaľ zvládneš prvú polovicu, tú druhú sa už len “spustíš” do cieľa.

Prvá polovica obsahuje 3 stúpania, prvé mierne šotolinové, druhé strmé no “len po lúke” a tretie strmé a aj technicky náročné skalnaté. Tu už rozhoduje naozaj kondícia jazdca a každý si ide svoje za svoje.

Druhú polovicu už len dupeš priemernou rýchlosťou snáď 40km/h po rýchlych lúkach s menšími kopčekmi na stúpanie

Neviem čím to je, no akonáhle sa počasie pokazí, prší alebo sa poriadne schladí a druhým sa ide horšie, ja v tomto okamihu akoby otváram klapky 🙂 .

Do cieľa prichádzam krátko po 50 minútach s viac ako 4 minútovým náskokom, ale hlavne s dobrým pocitom z kondície a perfektného tréningu. Dokonca nie sme ani zablatení, akurát jeden krátky výšľap v závere trochu nabaľoval kolesá, no to by si už do cieľa kameňom dohodil.

Aj na to počasie a necelých 40 bojovníkov hodnotím túto akciu ako veľmi vydarenú a každý bol rád, že nakoniec prišiel. V priestoroch cieľa sa o občerstvenie starali ľudia z Nevarsi proficatering a to bol hotový vrchol. Putovný pohár teda ešte ďalší rok ostáva u mňa a už teraz sa teším na ďalší ročník.

Ezakimak

Ten najstarší a určite najťažší z celého pohára, už pre naozaj zdatných športovcov. Hromadný štart v obci Bobrovec vypustí pretekárov na trať dlhú 10,6km so začiatkom po asfaltke a následne ťažkým dlhým stúpaním až do cieľa na Chate po Náružím v Červenci.

Keďže sa jedná čisto o vertikálny závod a štartuje sa pohromade sú tieto preteky naozaj jedinečnými. Počas 12.tich ročníkov privítali zvučné mená, ktoré sa tak zapísali do kroniky víťazov ako napr. Milan Madaj (2001), Patrik Kuril (2002-2007), Martin Haring (2009-2011) či Michal Lami (2012).

Práve Michal Lami od roku 2012 tu držal 10 rokov rekordný čas 40 minút 11 sekúnd, čo bola veľká méta pre tých najlepších. Až do toho dňa…

Ráno som sa zobudil s mierne zvýšenou teplotou, no pekné počasie s príjemnou teplotou ma nakoniec postavili na nohy, predsa len som tiež sľúbil účasť organizátorovi a sľuby sa majú plniť.

Na štarte, ako býva zvykom, menší počet pretekárov, no o kvalite sa to povedať nedá. Mená ako Matej Ulík, Samuel Kováč či Rado Bíroš už čo to v slovenskej cyklistike znamenajú a tak som tušil, že tempo bude ostré.

Čo som ale nepredpokladal, vzhľadom na silný bočný nárazový vietor, na ktorom sme šli zhruba 5km, že po 10 rokoch budú padať rekordy.

Od štartu to Samo napálil na ostro, zopár z nás sa k nemu pridá a začne typický cestársky kolotoč na vetre. Po krátkej dobe sme vpredu spomínaná štvorka a ide sa naozaj rýchlo.

Rýchlostnú prémiu, ktorá sa nachádzala tesne pred začiatkom stúpania si vzal “v pokoji” Maťo Ulík, ísť po takom ostrom tempe šprint a následne sa vrhnúť do toho stúpania by znamenalo katastrofu, čo viem z vlastnej skúsenosti z roku 2020.

Začína strmé stúpanie po zvážnici, tu už hák nepomôže a každý musí za svoje. Celkové prevýšenie 811m sa na asfalte z dediny nenastúpa takmer nikde, všetko si to musíte vyžrať v teréne na cca posledných 5 kilometroch. Maťo so Samom mi trochu poodídu, no sústreďujem sa na svoj dych a tempo. Krátko na to ich dobieham, no vzápätí Maťo preradí stupeň a ide rýchlejšie.

Stúpanie je veľmi strmé a pomalé, Maťa vidím vždy predo mnou a je pre mňa taký magnet, aj keď badať, že sa mi pomaly stráca z dohľadu a udržať sa bolí čoraz viac. Tú bolesť si musíš obľúbiť. V týchto chvíľach je to to jediné, čo ťa posúva nahor.

Do cieľa prichádzam, vďaka Bohu, nevidím ani na stopky, mám celkom dosť. Vravím si, nohy vôbec nešli dobre, skôr som sa trápil, no keď zbadám výsledné časy..

Rekordný čas 40:11 pokorený, ba dokonca v poriadnom štýle. Maťo zaznamenáva čas 38:43!! ja nakoniec 39:52. Samovi určite chýbali sily z predošlého dňa na majstrovstvá republiky na ceste, kde obsadil brutálne 2. miesto, a tak by určite vedel nie len mňa vybičovať k ešte lepším časom.

Vyhodnotenie prebieha v mieste štartu v Bobrovci po rýchlom občerstvení v dobrej atmosfére. Maťo berie za prémiu a rekord trate aj pekné finančné ohodnotenie, z čoho mal organizátor Júlo Kello určite len radosť.

Sliačanský pedál

Táto akcia bola moja premiéra. Preteky doslova za kopcom (Salatínom) sa tu konali už od roku 2016 a vždy sa tu v nedeľu radi zídu či už miestni nadšenci cyklistiky, ale aj skúsení cyklisti z okolitých obcí no hlavne veľká kopa nadšených detí.

Trať je natiahnutá ponad obec po lúčnych cestách s krásnymi výhľadmi na Liptov a svojou náročnosťou je vhodná naozaj pre každého.

Pre mňa mala táto akcia skôr psychologický význam. Ešte pred nedeľou som v piatok “absolvoval” majstrovstvá republiky v mojej hlavnej disciplíne XCO – cross country, kde som hneď v prvom kole zo 4 miesta dostal defekt a vzápätí rozbil zadné koleso.

Sklamanie som si chcel vynahradiť v sobotu na maratóne Jaklovský bicygeľ. Nohy boli parádne, dokonca som sa osamostatnil v čele závodu s veľkým náskokom no 6km pred cieľom 50-ka klinec v plášti a tak som do cieľa dobehol (kolobežkoval) vďaka náskoku na 2. mieste.

Ale veď aj taký je šport, treba to brať, aj keď niekedy ťažšie, ale s úsmevom..

Vravím si, do tretice všetko dobré. A stalo sa. Po štarte som sa síce trochu oklepával z únavy, no po dvoch krátkych kopčekoch som si spravil na rýchlych chalanov náskok. Trať bola veľmi rýchla, až netradične, tým pádom sa nedalo nikde povoliť ak ste nechceli, aby vás zozadu niekto došiel.

Vravel som si, tu na týchto terénoch by sa vedel ujať aj nový nastupujúci svetový trend gravel. Rýchle lúky, šotolinky a panelové cesty, mierne sklony tomu dodávajú šmrnc cestného závodu v grupete, no teším sa, kto s tým príde ako prvý. 2 kolá o vzdialenosti 9km sa preleteli za necelých 40 minút a veľké neboli ani rozostupy pretekárov v cieli.

Najviac ma potešila divácka kulisa v prejazde do druhého kola/ v cieli pretekov, to sa musí tamojším uznať. No a ten najlepší závod prišiel nakoniec – húfy detí na bicykloch.

Filištín

Filištín už patrí do stálice MTB pretekov organizovaných na Liptove. Tohto roku 9. ročník hostil finále celého Cvyklo pohára. Predpoveď počasia síce už niekoľko dní strašila búrkami a silným dažďom, nakoniec si pretekári v Jakubovanoch užili len zamračené, niekedy aj slnečné počasie.

Filištín som absolvoval už niekoľko krát a od prvých ročníkov ju organizátori vylepšujú v každom detaile. Každoročne privítajú nie len kopu dospelých cyklistov, pre ktorých majú výživnú 30 km trasu, ale hlavne detiská, na ktoré je pri tom ich zápolení radosť pozerať.

Hlavnú, už tradičnú trať 29,7km s prevýšením 694m si tohto roku podmanil domáci Peťo Folta, už stálica liptovského MTB. Medzi ženami dominovala, mimo iného aj na iných pretekov, predovšetkým Veronika Váleková.

Aj napriek mojej neúčasti mi chalani organizátori doručili cenu za celkové víťazstvo v pohári, za čo im veľmi pekne ďakujem a teším sa na ďalší ročník!

Isto nie som jediný, kto je rád, že kolobeh pretekov sa po dvojročnej pauze naplno rozbehol a človek sa tak nemusí báť dva dni pred akciou, či sa niečo uskutoční, kto zas niečo nariadi, čo nám k tomu bude treba…

No zároveň človek pri tom zistí, že to nie je to zápolenie čo nám chýbalo, tie trasy či víťazstvá, ale sú to práve ľudia a atmosféra, čo nás na týchto akciách najviac baví. Práve to je hlavnou myšlienkou samotného Cvyklo pohára, kde priateľstvá a čas strávený s kamarátmi v prírode pri športe je viac ako víťazstvo.

Dúfam, že som ťa dobre naladil na ďalší ročník Cvyklo pohára 2023 a verím, že sa spolu vidíme na štarte!