Ako a prečo som začala s gravelom

Písal sa rok 2021 a po niekoľkých rokoch strávených v sedle MTB som mala pocit, že tomu niečo chýba, že chodenie na traily ma už občas trochu nudí a rada by som si občas išla zabicyklovať len tak von po okolí. No povedzme si úprimne, že 15 kilový full bicykel s 2,5 palcovými plášťami na to nie je úplne ideálny.

Gravel, čo to je?

Intenzívne som preto začala rozmýšľať nad kúpou cestného ľahučkého bicykla, ktorý hocikedy zoberiem a idem. Len tak, nebudem rozmýšľať nad tým kam a na ako dlho pôjdem.

Na to mi priateľ hovorí, že existuje nová kategória bicyklov gravel. Počula som to prvýkrát a začala googliť. Ako totálny neznalec bicyklov s baranmi si hovorím, že môze byť, predsa som z totálne tenkých galúsok mala trošku rešpekt, vzhľadom na to, že slovenské cesty sú také, aké sú a ja sa nechcem zabiť na prvej jame.

Takisto sa mi zapáčila univerzálnosť gravelu a to, že sa nemusím striktne držať asfaltu a kľudne prejdem aj po štrku, lúke, poli a podobne. Zároveň som si hovorila, že do toho nechcem investovať nejak veľa peňazí, že priorita je MTB a toto bude len spestrenie tréningu. Začala som teda pozerať bicykle v čo najprijateľnejsej cenovej kategórií, aké som našla v nemenovanom športovom reťazci, či hľadať po bazároch.

Po pár mesiacoch hľadania a premýšľania sa podarilo. Neďaleko Košíc bol na predaj takmer nový gravel za prijateľných 900 eur, a ja si hovorím, ten bude môj. Tak sme sa jeden jesenný víkend vybrali na výlet a od prvého vyskúšania som bola nadšená z môjho nového parťáka.

Prvé kilometre a skúsenosti s gravelom

Gravel od prvého dňa splnil všetky moje očakávania – univerzálnosť, ľahkosť, rýchlosť. Otvorili sa mi nové možnosti jazdenia po okolitých dedinách aj mestách.

S novým bicyklom však prišli aj prekážky. Prvou boli pedále s klipmi. Pred prvou jazdou mi trvalo dobrú chvíľu, kým som vôbec prišla na to, ako si do nich zapnem nohy. Teraz sa už na tom smejem, no ten prvýkrát to absolútne nešlo. Keď som oboje nohy nakoniec úspešne zapla, pred domom som si ešte poskúšala vypínanie aj zapínanie.

Všetko bolo fajn, tak teda ideme na to. Pravdaže, keď na tento systém človek nie je zvyknutý, rýchlo na to zabudne a ľahko sa ocitne na zemi už pri prvom zastavení. Mne sa podarilo na prvej gravel jazde padnút rovno trikrát. Naštasie to bolo v čase, keď bolo vonku už chladnejšie a vďaka oblečeniu som obišla len s pár modrinami. Vďaka tej bolesti si však mozog rýchlejšie zapamätal, že zastať znamená aj vypnúť nohy.

Jazda v doprave

Druhou prekážkou bola jazda v premávke. Prvé jazdy boli trošku nekomfortné, keďže na cestách treba mať niekedy oči aj na chrbte, dávať pozor aj za druhých a predvídať.

Keďže však vlastním „vodičák“ a ovládam pravidlá cestnej premávky, veľmi rýchlo som si zvykla. Samozrejme, vysoko frenkventovaným cestám s minimálnou alebo žiadnou krajnicou sa vyhýbam, no vďaka gravelu som objavila množstvo bočných cestičiek, kde  áut chodí minimum.

Toto je často vec, ktorú ľudia venujúci sa iba MTB nechápu a autá na cestách im vadia natoľko, že ich iný štýl cyklistiky neláka. Za seba však môžem povedať, že za tie 3 roky na graveli čo som najazdila tisícky kilometrov sa mi žiadna extrémne nepríjemná vec na ceste nestala (klop klop).

Prečítajte si tiež:

Gravel Cannondale Topstone 4 – rýchle a lacné vozenie
Za svoj ďalší bicykel, ktorý po tomto teste možno hneď predám, vyberám najlacnejší gravel od Cannondale - Topstone 4. Barany to má, kolesá to má, prevody 1x10 - to by na také základné získanie pocitov aj mohlo stačiť.

Pravdaže občas sa nájdu vodiči, ktorí si nedajú tú námahu vás obehnúť s dostatočným odstupom a už som raz dostala aj sprchu ostrekovačmi. No to nie je nič, čo by ma odradilo, keďže tých ohľaduplnejších šoférov je naštastie viac.

Gravel som si zamilovala natoľko, že MTB išlo neplánovane do úzadia a tento rok bolo 90 percent mojich jázd gravelových. V budúcom roku 2025 by som to chcela trošku napraviť, a upraviť ten pomer aspoň 50:50. Ako to však naozaj vyjde sama netuším, no už teraz sa teším na nové dobrodružstvá.