Bicyklom okolo Tatier

Obľúbený okruh okolo Vysokých Tatier vedie severom Slovenska a juhom Poľska. Táto trasa meria niečo málo pod 200 kilometrov a niektorí si ju rozdelia na tri dni, niektorí na dva a ďalšou skupinou sú jazdci, ktorým stačí deň. A ja som sa skúsil zaradiť medzi nich.

Musím priznať, že takú štreku som na bicykli ešte nikdy neťahal a tiež ju skúsiť hneď na jar nemusí byť najrozumenejší nápad, ale občas keď nad niečím moc premýšľame, vykutreme prekážky, ktoré ani neexistujú. Tak to teda skúsim…

Okolo Tatier z Liptovského Mikuláša

Štartujem z Liptovského Mikuláša a chvíľku zvádzam dilemu, či sa pustiť v smere hodinových ručičiek, alebo oproti. Hovorí sa, že táto trasa je ľahšia oproti – teda LM, Štrbské pleso, Ždiar…. Mne sa zdá rozumnejší opačný variant a to z viacerých dôvodov.

Huty – asi najväčší kopec na trase prejdem hneď ráno ešte plný síl. Keď dôjdem do Zakopaného v Poľsku, budem výškovými metrami asi v polovici trasy no ak sa mi podarí vydriapať sa opäť na hranice, už to pôjde. Ak ak by nie, pod Tatrami nájdem voľné ubytovanie skôr ako na Orave, aj viac taxíkov, aj po mňa skôr niekto príde, alebo sa aj môžem spustiť dolu a nastúpiť na vlak v Poprade. Ak sa vydám opačne a dôjdu mi sily v takej Suchej Hore, budem na komplet v háji.

Míňam Matiašovce a stretávam dvoch chalanov, ktorí idú rovnakú trasu tiež, ale trošku ukrutnejším tempom ako ja a preto sa ani nepokúšam chytiť sa ich, aby som sa neodpálil hneď na začiatku. Veď napokon idem iba na výlet, nie preteky.

Horský prechod Huty už nahrieva slniečko, ktoré vyliezlo spoza mrakov, ale napriek tomu je celkom chladno. Na sebe mám dres, fukerku a medzi tým moju najobľúbenejšiu hybridnú bundu presne do týchto podmienok. Niekde pod vrcholom Hút aj zvažujem, že sa takto naobliekaný ešte spustím do Zuberca a tak ju niekde nechám pod mostom a vrátim sa po ňu autom, ale napokon takto oblečený idem celý deň a som vďačný, že som neprecenil jarné slnečné lúče.

Zuberec miniem ako nič a začnem ukrajovať z Oravíc. Neznášam to tu. Raz som mal super nápad, ísť to tu bicyklom v januári… Snehu veľa nebolo, zašiel som po hranice s Poľskom… Späť k autu v Zuberci som prišiel komplet zošrotovaný, hladný, uzimený…

Teraz je o niečo teplejšie, nálada dobrá, Oravice ešte zatvorené a tak škoda zastavovať. Prekrútim Vitanovú, zamierim na obec s príznačným názvom Hladovka a začínam cítiť, že som zastaviť na tých Oraviciach veru mohol. Rýchlo zožujem žemľu, nejakú sladkosť, otvorím orechy a pokračujem.

A sme v Poľsku

Suchá Hora. Hranice. Ešte stále by bolo lepšie vrátiť sa rovnakou trasou, ale čierne myšlienky rýchlo zaženiem orieškami. Cesta za zúži, lemuje ju nesympaticko vysoký betónový obrubník a kopa áut. Majú to nejaké termálne kúpalisko kam sa valí asi polovica Poľska, ale po pár kilometroch ho miniem a doprava dostane rozum.

Mínam nejaké dedinky, odbočky do Tatranských dolín s prepchatými parkoviskami až sa dostávam do predmestia Zakopaného. Nasleduje dlhý zjazd priamo do srdca tohto horského mestečka, kde je čas niečo poriadne zjesť. Zožujem nejaký guláš s haluškami, zapijem džúsom, čo mi až po objednávke príde ako vražedná kombinácia a rozmýšľam, či vôbec stihnem vykľučkovať za mesto, ale telo napokon neprotestuje a v stúpaní si naopak celkom pochvaľuje.

Späť na Slovensko

To už tlačím pedále v stúpaní na Lysú Poľanu – hranicu so Slovenskom, kde by som mal byť v polovici trasy. Cesta síce stúpa, ale po prestávke v Zakopanom sa cítim oddýchnutý a nazažívam žiadne muky. Som na hraniciach. Ešte kúsok kopček a už nasleduje zjazd do Tatranskej Javoriny a Potom do Žiaru. Teda to som si myslel, ale akosi som zabudol, že ešte jeden kopec sa medzi týmito tatranskými obcami vyvrásnil a celkom mi skáče do úsmevu.

Nad Žiarom musím na chvíľku zastaviť, dávam obžiť kameru a 10 minút pozerám na pohár veľkej kofoly a rozmýšľam, či sa pogrciam, ak ju začnem piť. Brucho už mám plné sprostostí od orechov cez čokoládu, kopu vody, detskej výživy, poľského obeda a napokon tam vlezie aj kofola. A…. udrží sa.

Zjazd do Tatranskej Kotliny ubehne a nasleduje stúpanie cez Tatranské Matliare, Lomnicu, Smokovec a v Novej Polianke musím zas zastaviť na autobusovej zastávke, lebo sa mi zdá, že tento kopec nemá konca a musím do seba niečo natlačiť. Zožujem dobošku, či čo to bolo, vsiaknem vodu a chvíľku počkám, nech dobijem seba.

Nie je to svet, ale cesta opäť ubieha až som napokon pod Štrbským Plesom. Oblečiem späť strednú bundu, ktorú som zhodil iba v Lomnici a začína zjazd na Podbanské, ktorý vlastne nie je až taký čistý zjazd ako som si myslel, ale nejak to ujde. Miniem Podbanské, Vavrišovo, Liptovský Peter a začne pociťovať prvé náznaky kŕčov. Celkom dobre, hovorím si. Zastavujem v Hrádku na nejakú bagetu a kávu, nech sa cítim trochu ako v Taliansku a hlavne trochu vydýchnem.

Sumár výletu

Čaká ma už len rovina do LM a za večerného slnka sú to príjemné posledné kilometre tohto dňa. A výlet? Pekný. Išiel by som kľudne zas.

V súčte mi GPS rátač píše 196 kilometrov a 2652 metrov prevýšenia. Cítim sa spokojne a ak by ste sa radi opýtali, tak áno, na bicykli som sa viezol aj na druhý deň a nebolo to také strašné ako som myslel. Po ceste som nežul žiadne gély, nechutia mi.

Stiahnuť súbor trasy vo formáte .GPX

Mohli by Vás zaujímať tieto súvisiace kategórie produktov