Doprava ZADARMO pri nákupe nad 100 €
19Sen, výzva aj utrpenie, úľava a šťastie…
Je sobota 15.6. asi 5:00 hodín ráno. Vstávame plní očakávaní, adrenalínu možno aj neistoty ako to celé nakoniec dopadne. Dva dni pred štartom BMW HERO Südtirol Dolomites 2024 v noci sneží… bude to zaujímavé. S Peťom Červencom štartujeme z druhého koridoru vyhradeného pre MEN ELITE, čiže svetová špička a my dvaja.
Pred nami sú “len” ženy. V ďalších koridoroch stojí Dano Seidl s Maťom Imrichom a niekde ďalej ešte Števo Tomko. Nina Červenec nás bude čakať na Passo Pordoi. Tam sa dostaneme ale až o 48 km. Je 7:15, päť minút do štartu. Babeny sú už v prvom kopci, tep sa zvyšuje, nervozita stúpa a z reproduktorov sa ozýva známy zvuk tlkotu srdca… Buch buch… Buch buch… a je to tu!
Zaznel výstrel a dobrodružstvo začína
Nikam sa nehrniem, len sa nenechať strhnúť a neprepáliť prvý kopec. Hore na Dantercepies by som mal byt asi za 40 minút. Minútku meškám, ale to je úplne v poriadku. Peťo je niekde za mnou. Prvý zjazd do Corvary je pekne rozmočený a blatistý, no takých úsekov ešte bude…
Stúpam na druhý kopec Pralongià, popod lanovku po pekne premočenej lúke. Volím stopu v tráve, tu sa predsa len lepšie ide. V kopci ma dobieha Peťo a už ideme spolu dvojicu, tak ako sme zvyknutí z tréningu. Je to veľká psichycká pomoc aspoň pre mňa ísť s niekým, koho poznám. Na hrebeni je dosť hustá hmla, Peťo sa mi stráca v každej zákrute a to je tak 15 metrov predo mnou.
Blížime sa k Passo Campolongo. Pred zjazdom do Arraby okolo nás prefrčali dve baby. Mali slušne naložené. Za občerstvovačkou, kde beriem colu, vodu a žemličku sa blížime k vrcholu Sourasass. Legendy neklamali, budeme tlačiť. Tu začína to utrpenie. Ten kopec je snáď nekonečný. Po hádam pol hodine tlačenia konečne nasadáme.
Po tlačení opäť v pedáloch
Nemalo význam míňať energiu šlapaním najstrmších úsekov, sme predsa len v polke pretekov. Ale našli sa borci čo si to dávali v sedle. To čo mali namiesto prevodníku, bolo len nejaké koliesko z prevodovky lesného kolesového traktoru. Hore je hmla ešte hustejšia. Na vrchole bažina v ktorej sa kolesá akosi moc zabárajú…
Hlavne nezastaviť a neponoriť nohu po členky, alebo aj vyššie, do toho studeného bahna. Určite je studené, veď pocitová teplota je bližšie k nule ako k príjemným teplotám letného večera. Konečne sme na traverze smerujúcom k Passo Pordoi. Nie je to však zadarmo. Trail je celkom technicky náročný.
V hlave mi ide to známe… “stezky jsou úzké, prototo když nékoho doběhnete…” – určite poznáte to video. Prejazdy potokov striedajú snehové polia ale zvládli sme aj tieto nástrahy Dolomitov a prichádzame na asfalt. Ľudia fandia aj v tej hmle a zime a posledný kilometer na Pordoi ubieha akosi hladko.
Prečítajte si tiež:
Three Peaks Bike Race 2024
Cyklistické preteky bez podpory vedúce cez tri hlavné vrcholy (a mnoho ďalších), kde pretekári majú dané povinné prejazdné body a parkouri a zbytok trasy si plánujú sami.
Pohľadom hľadám Ninu, čaká nás pred zjazdom. Vymieňame fľašky a púšťame sa dole. Viem čo ma čaká, preto prvé dva veľké schody radšej potlačím. Púšťam pred seba Imra. Je o 100% lepší zjazdár ako ja. V Canazei ho dobieham, aj sa celkom čudujem lebo v zjazde mi musel riadne naložiť.
Stratil fľašu, tak to tam riešil. Pred sebou máme Passo Duron a Peťa vidíme niekde v diaľke. Imrovi vravím, že hore ho máme a meter za metrom mažeme stratu. Pod vrcholom Peťovi hlásim, zdravím , zdravím tak sme zase tu, no do zjazdu mi obaja odskočia tak na 30 sekúnd a na Zallinger ich sledujem už len z diaľky.
Ide sa do cieľa
Potešilo ma fandenie skupinky Slovákov. Stretli sme ich snáď každý deň aj keď sme boli lanovkou na Secede. Za Zallingerom chalanov už nevidím, ale viem, že do cieľa to budú už len brďky tak to dôjdem viac menej na pohodu. Nebudem klamať, mám už pekne nakúpené a prešitý som ako deka po babke.
Som tu, na cestičke popri plote ozdobenom nápismi HERO, až sa mi slzy tisnú do očí, keď si pomyslím, že som dal tento marazón bez kŕčov a technických problémov. Je najťažší na svete… 86km 4115 výškových metrov. Posledná zákruta, červený koberec a cieľ….
Neopísateľný pocit šťastia, vyčerpania, zimy a radosti
Utrpenie končí po 6:22:29 na 56 mieste v kategórii MEN ELITE. 120 muž z 1151 podobne postihnutých borcov z celého sveta. Ale takto to máme predsa radi, vyčerpaní ale šťastní. V cieli sa s Peťom objímame a som naozaj rád že sme to dali skoro celé spolu.
Tu sa tvoria priateľstvá na celý život… Ďakujem, že som mohol stráviť desať dní v tak skvelej partii. Že sme sa zišli prakticky z celého Slovenska. Od Piešťan, Trenčína, Žiliny až po Prešov. Dano, Peťo, Nina, Maťo s rodinou a Nemom, Števo. Veľké Ďakujem. A o rok 14.6.2025 sa dúfam vidíme na terase v Sëlva val Gardena opäť. Bolo mi cťou. Arrivederci ragazzi e bella Nina.
Čo to je HERO Südtirol Dolomites?
HERO Sudtiroll Dolomites – taký je názov jedného z najťažších, ak nie vôbec najťažší MTB maratón na svete, ktorý sa koná v malebnom mestečku Selva val Gardena. Parametre 85km/4500v.m. to azda vystihujú úplne presne. Tieto preteky s účasťou 4000 bikerov a bikereiek z celého sveta mi behali po rozume už dlho, no až tento rok sa naskytla možnosť postaviť sa na štart so svetovou elitou.
Už zimná príprava mierila práve k týmto jedným pretekom a ťažil som z nej aj po zbytok sezóny. Mená ako Leo Paez, Andreas Seewald či Martin Stošek nestretnete len tak hocikde. Pokiaľ vlastníte UCI licenciu MEN ELITE môžete zažiť atmosféru štartu priamo z prvého koridoru a to s týmito borcami.
Mne sa to tento rok podarilo. Ak chcete aj vy skúsiť HERO výzvu, registrovať sa dá už mesiac po skončení aktuálneho ročníka s najlacnejším štartovným. Podobne ako u nás je niekoľko vĺn prihlasovania, v každej ďalšej je už suma ale vyššia.
Kto vám prináša tieto riadky?
