Turiec a chaty v Malej Fatre s bicyklom

V Turčianskej kotline žijem už takmer 36 rokov a ak mám byť úprimný, čím som starší, tým si viac užívam nádherné prostredie, ktoré ma obklopuje. Turiec je neskutočný región, plný možností ako napríklad turistika, lezenie, cyklistika… A práve pri cyklistike na chvíľu zastavím a predstavím vám naše horské chaty ležiace v Malej Fatre.

Chata pod Chlebom 1 423 m n. m.

Obec Šútovo. 4:27 ráno zapínam Garmin a predo mnou stojí prvé dnešné stúpanie na najvyššie položenú turistickú horskú chatu v Malej Fatre. Prevýšenie takmer 1000 metrov a dĺžka 15 km. Slnko je ešte za kopcom a teplota ledva atakuje 4 stupne nad nulou.Štart zo Šútova

Predieram sa tmou a užívam si neskutočné ranné ticho, ktoré vyplňuje štebot vtákov a zároveň sa teším na prvé slnečné lúče. Cesta inak strmá a kamenistá. Považujem ju za najnáročnejšie stúpanie dňa. Po hodine ,,pučenia” do pedálov konečne vychádza slnko a preplieta svoje lúče pomedzi konáre stromov. Atmosféra doslova ikonická.

stúpanie na Chatu pod Chlebom

stúpanie na Chatu pod Chlebom

Napriek slnku každým nastúpaným metrom teplota klesá a tesne pod chatou Garmin ukazuje -1 stupeň. Som hore. Užívam si výhľady, rýchlo doplním energiu, opatrne popíjam ľadový ionťák a pri uvedomení si, že mám doma novú termosku sa len pousmejem.

Cestou z kopca kvalitne mrznem a rozbitá zvážnica tiež moc nepomáha. Od komfortu to má poriadne ďaleko. Pomaličky mierim k nasledujúcemu stúpaniu vzdialenému len 10km.

Chata pod Chlebom

Chata pod Kľačianskou Magurou 1140 m n. m.

Moja najobľúbenejšia horská chata, na ktorú vedie pekná zvážnica z obce Turčianske Kľačany. Stúpanie má necelých 11 km s priemerom 6,4 %, ktoré si vždy užijem a inak tomu nie je ani dnes. Najlepšie je, že slnko začína príjemné hriať a ja začínam cítiť prsty na nohách ,, he-he “.

Cestou na chatu miniem niekoľko miest ponúkajúcich krásne výhľady. Najradšej mám pohľad na vrch Suchý, ktorý vidieť len na chvíľu pred posledným a zároveň najstrmším úsekom vedúcim ku chate. O pár minút som hore, ale na chate moc času nestrácam.

Dnešný deň je špeciálny nielen trasou, ale aj tým, že na zostávajúce 2 chaty sa ku mne pridá kamarát Martin. Na neho čaká nové neprebádané prostredie, čím dnešok naberá pridanú hodnotu. Výhodou je, že bývam práve na trase dnešného výletu.

Takticky sa teda s Martinom stretávam u mňa doma a na záhrade, kde si môžem oddýchnuť a spoločne vychutnať kávu. Ešte doplním jedlo, prezlečiem sa a môžeme vyraziť na ďalšie stúpanie.

Chata Javorina na Martinských holiach 1409 m n. m.

Na Martinské hole vedie niekoľko ciest. My máme narysované stúpanie, ktoré prechádza ,,Medveďou cestou”. Ani vlastne neviem prečo sa tak volá, medveďa som tam ešte nevidel. Každopádne táto cesta vedie k Partizánskemu kanónu hrdo stojacemu v nadmorskej výške 855 m n .m.

Toto miesto inak často navštevované turistami a bežcami je prístupné chodníkom, ale aj peknou zvážnicou zvládnuteľnou aj pre najmenších turistov. Po chvíľke oddychu pokračujeme v stúpaní. Ešte pár desiatok výškových metrov a napájame sa na asfaltovú cestu, ktorá vedie priamo do lyžiarskeho strediska. Vyniká tu rozhlasový vysielač Krížava 1451 m m. m.

Dnešné počasie nie je ideálne len pre deň strávený v sedle, ale aj paragliding. Na hrebeni sa nám naskytne zaujímavý pohľad na niekoľko desiatok nadšencov tohto športu. Na chvíľu sa pokocháme výhľadom, prehodíme pár slov a spúšťame sa k chate Javorina.  Tu už naplno vychutnávame príjemnú atmosféru, zaslúženú kofolu a slnko.

Martinské hole

Chata Javorina

Naše dnešné prvé spoločné stúpanie s Martinom presiahlo viac ako 15 km a 1000 nastúpaných výškových metrov. Je čas opustiť Turčiansku kotlinu a tak sa spúšťame už spomínanou asfaltovou cestou k nasledujúcemu stúpaniu. To je zároveň prechodom do Žilinskej kotliny.

Smer Saračníky a Polom 1010 m n. m

Stúpanie začína hneď po zjazde. Jedna ostrá odbočka a môžeme opäť pučiť do pedálov. Pred sebou máme 10 km a 588 výškových metrov. Po prvom strmšom úseku cesta mení sklon. Príjemné sa položí a my si užívame krásne prostredie a posledné výhľady do Turčianskej záhradky.

Cesta nenáročná a po chvíľke jazdy už stojíme na nasledujúcom bode nášho výletu. Polom. Zaujímavé miesto a to nielen pre výhľad na Žilinskú kotlinu, ale aj na lom, v ktorom ťažia vápenec. Zaujímavá je tiež jeho história. Počas 2.svetovej vojny tu prebiehali tuhé boje a nám tieto časy pripomínajú pamätníky.

Polom je pekné miesto. Vedie sme niekoľko ciest a chodníkov. Práve v tejto dobe prebieha rekonštrukcia cesty z obce Stráňavy, takže v dohľadnom čase bude možnosť navštíviť toto miesto napríklad aj na cestnom bicykli.

Ale poďme späť do sedla, čaká nás krátky zjazd do obce Strečno. Pýchou tohto miesta je krásny hrad, ale aj neslávne známy dopravný úsek. Prekročíme rieku váh a po chvíľke nás čaká finálne stúpanie.

 Chata pod Suchým 1075 m n. m

Začíname v priľahlej obci Varín, kde nás privíta doslova asfaltová strecha. Už máme čo to v nohách a takýto nástup veru nie je zadarmo. Následne nás ešte čaká 9km 674 výškových metrov s priemerom 7,4%. Väčšinu metrov nastúpame v prvých 2/3 stúpania. Všetko okolo 10%.

Cesta nám ubieha napriek všetkému rýchlo. Slabnúce slnko opäť vytvára krásnu atmosféru a onedlho sme na chate. Po krásnom, ale náročnom dní v sedle doprajeme žalúdkom teplé tradičné jedlo a kofolu. Chatu pod Suchým som si už v minulosti obľúbil, nielen pre perfektné jedlo, ale aj pre zvieratá, ktoré okolo pobehujú.

S Martinom neskrývame spokojnosť v tvári z plného brucha a krásneho dňa v prírode. Pomaličky sa spustíme rovnakou cestou do Nezbudskej lúčky na vlakovú stanicu, kde s radosťou zistíme, že vlak nám ide za 10 minút. Môže to byť ešte lepšie?

Prečítajte si tiež:

Východná Morava na dvoch kolesách
Valašsko - región Frgálov, krásnej prírody, kopcov, kultúry a to všetko kúsok za hranicou. Nie jedenkrát som jazdil prstom po mape a hľadal v okolí zaujímavé miesta a tých veru nebolo málo.

Táto trasa patrí medzi najkrajšie a zároveň najnáročnejšie aké som kedy jazdil na horskom bicykli. Špecifická je aj v tom, že v akejkoľvek situácii je možné sa z trasy odpojiť a zbehnúť do civilizácie. Na chatách môžete prenocovať aj niečo zjesť či vypiť, takže výlet môže rozdeliť na viac dní a kombinovať ho podľa chuti.

Na záver by som rád spomenul moju obľúbenú vetu. ,,Boľavé nohy sa zahoja ale spomienky, tie zostanú navždy.”

Stiahnuť súbor trasy vo formáte .GPX

Kto vám prináša tieto riadky?

Milan Ruttkay

Mám 35 rokov, pochádzam z Turčianskej kotliny, vo voľnom čase sa venujem kalistenike - nutričnému manažmentu a zo všetkého najradšej trávim čas na bicykli

Moje články Tvoríš obsah? Ukáž ho svetu!