Nákupný košík

V košíku nemáte zatiaľ žiadne produkty.

Do dedinky Kvačany sa viete poľnými cestami dostať takmer zo všetkých miest Liptova, ak by ste sa sem chceli doviezť máte to bez problémov. Priamo pri vstupe do doliny – kúsok za dedinou Liptovské Kvačany je obecné parkovisko – v exponovaných termínoch leta platené, no iba symbolicky a dostanete k nemu mapku s popisom doliny.

Teraz som tu v zime, nikde nikoho a snehu tak akurát. Cestička najskôr lemuje rieku aby sa po pár úvodných metroch na zohriatie odklonila o niekoľko vrstevníc k nebu a po zvyšok trasy nazeráte na rieku už len zvysoka do rokliny.

Úvodné stúpanie preruší výhľad do hlbokého kaňonu, ktorý vo vápenci hĺbi táto voda tisícky rokov. Ktovie kam tečie, keď Zem je plochá… 🙂  My stúpame cestičkou ďalej vo svahu po pravej strane doliny, preskočíme, vydupeme či vytlačíme pár burgovcov v ceste a už nás víta prvá vysunutá vyhliadka.

Dolu je to celkom ďaleko. Skrz mojej predošlej práce som videl dve bytosti, ktoré odtiaľto dosiahli dno a na ľudí sa podobali už len veľmi vzdialene. Ale poďme ďalej, výhľad na dolinu je krásny a cesta popod koruny listnatých stromov – inak celkom nezvyčajné pre Liptov – pokračuje ďalej.

Stúpania striedajú krátke klesania až napokon po cca dvoch kilometroch prídeme k ďalšej vyhliadke. Krásny drevený most vysunutý nad okraj doliny ponúka výhľad na južnú stranu doliny. Odtiaľto je to k vodným mlynom na Oblazoch už čo by kameňom dohodil.

Cestu hatí posledné krátke stúpanie k bodu od ktorého sa z cesty odpája chodník k mlynom dolu k rieke. Keď je mokro, niektoré miesta sú zaujímavé aj peši, pretože sa celkom šmýka. Na bajku je to bezpečnejšie (a legálne) dookola – teda ďalej po ceste smerom na Huty.

Čaká vás už iba zjazd k rieke a pri nej sa nezabudnite stočiť vľavo. Dolu prúdom je to odtiaľto k mlynom iba kúsok. Teraz v zime a v týždni tu sotva stretnete živáčika, ale cez leto je tu celkom husto.

Mlyn zatiaľ nefunguje, zato píla áno. Koleso poháňané padajúcou vodou prenáša silu cez remene a prevodovky ďalej až sa v konečnom výsledku pohybujú listy píly, ktorá kedysi rezala kmene stromov na dosky – a asi by to zvládla aj dnes.

Je to tu pekné, ale už celkom oziaba aj prichádza večer. Hore na cestu to vydupem chodníkom (tlačím) a späť pre dolinu to už ide hravo. V lete kľudne pokračujte ďalej na Huty, Malé či Veľké Borové, cez kopce do Malatinej následne Liptovskej Anny až tento parádny okruh uzavriete opäť v Kvačanoch.

Takto v zime si sledujte sneh. Ak vám nevadí, ideálne mi prídu jazdy po víkende, keď to peší turisti predsa len kus udupú a na bajku to ide potom ľahšie. S cyklovozíkom, no neviem, asi by som sa sem s tým netrepal a ak tak potom skôr z opačnej strany od Hút.

Páčil sa Vám článok? Pomôžte nám a zdieľajte ho
Avatar photo
Majo Illéš

Volám sa Majo Illéš a som najstarší chren z partie, prvá písomná zmienka o mne je z roku 1981. Pár rokov som pracoval ako profesionálny horský záchranár, následne ako redaktor v motocyklovom časopise Motohouse, pretože môj život vtedy napĺňali motorky a cestovanie. Neskôr som okúsil prácu kameramana a strihača v televízii, až sa to napokon celé zlialo a teraz môžem fotiť, písať, kamerovať, cestovať, chodiť po horách a žiť svoj sen vo vlastnej firme – Bicyklom po Slovensku.

Pridať komentár

'