Malá bodka za sezónou v Strážovských vrchoch

Azda každý cyklista, či cyklistka to pozná. Dni sa začínajú skracovať, teplota postupne klesá, telo je po celom roku tých pre nás najkrajších aktivít unavené. Hlava by síce ešte lietala niekde po lesoch, dolinách či hrebeňoch, príroda je predsa krásna a hrá všetkými farbami, no síl už akosi ubudlo.

Je čas trochu si odpočinúť a odložiť na pár dní našich dvojkolesových miláčikov k oddychu. Keby len vedeli rozprávať, určite by sa nám za to poďakovali. Inak tomu nebolo ani v našom prípade, kedy sme si s mojím najlepším kamarátom, priateľom a tréningovým parťákom v jednej osobe, Peťom Červencom naplánovali celkom epickú bodku za sezónou.

Začíname v tme

Dovoľte mi teda, aby som vám ju aspoň takouto formou trochu priblížil. A kto vie? Možno už na jar sa vydáte na podobné dobrodružstvo aj vy. Poďme teda spoločne na to! Naša cesta začína v Trenčianskych Miticiach pod obľúbeným “ihriskom“ zvaným Považský Inovec. Stretávame sa ešte za tmy a záznam trasy púšťam presne o 5:55, aby sa to lepšie pamätalo.

Zapíname svetlá, ktoré sú už nevyhnutné. V tme a šere pôjdeme ešte niečo cez hodinu. Vyrážame však opačným smerom ako je Inovec. Sem sa dnes ale ešte vrátime. O kvalitné zahriatie sa nám postará pes, ktorý má voľný výbeh z pozemku. 400 wattový špurtík hneď z rána nie je zlý.

Mierime popod vrch Čiernachov lesnými zvážnicami smer Motešice, kde sa nachádza známy žrebčín. Klesajúce pasáže nás privedú nad obec Neporadza, smejeme sa, že som skoro doma. Prvých 300 výškových metrov máme už na konte. Stretávame aj nejakú zver. Našťastie len jelene.

Na Baske okolo jaskyne

Po krátkej asfaltovej vsuvke začíname stúpať do sedla Veľké lúky. Účastníci legendárneho Dubničáku isto poznajú. Z Veľkých lúk sa spúšťame pekným trailom ku Krásnej Vsi, kde točíme doľava a o chvíľu už znova naberáme výškové metre. Pred sebou máme mohutné Baske. Tu volíme stúpanie zo Slatinky nad Bebravou úzkou dolinou popod jaskyňu Dúpna diera.

Odporúčam navštíviť v letných mesiacoch, kedy by mala byť prístupná v celej dĺžke. Pred zimou je však sprístupnený len kúsok, zrejme kvôli zimujúcim netopierom. Tie však uvidíte aj na pár metroch ktoré sú prístupné celoročne. Už zo Slatinky sa držíme žltej TZ, ktorá nás dovedie až na vrchol Baske ležiaci v nadmorskej výške 955 m n.m.

Nachádza sa tu aj turistická chata. Dávame malú pauzu na žemličku a tyčinku a pokračujeme na Homôlku. Ešte dodám, že na Baske sme pripísali ďalších približne 700 výškových metrov. Prvá tisícka je teda už dávno na konte. Ďalšia destinácia je smer Homôlka. Prvý hravý zjazd striedajú lúky, ktoré sme si takto snáď ešte neužívali, lebo nejdeme v závodnom nasedení.

Konečne bez štartového čísla 

Máme čas pokochať sa okolím, tu a tam aj pekným výhľadom do krajiny. Od Zrázového vrchu sa na Homôlku dostaneme po modrej TZ, ale sledovať môžete aj značenie už spomenutého Dubnického maratónu. Než tam však dorazíme, dávame si “čelindž“ v podobe jednej strmej stojky. Mne podkĺzne koleso a kúsok musím potlačiť. Peťo to dal znova v sedle… Ako to ten chalan robí?

Prečítajte si tiež:

Slavošovský tunel a Koprášsky viadukt
Značky odkazujúce na tunel stretávame už ďaleko pred dedinou. O to väčšie prekvapenie je, že v dedine je to s tabuľami už slabšie a trochu blúdime až nás konečne navigácia zavedie do bočnej uličky vychádzajúcej z dediny.

Tak a sme tu, lyžiarske stredisko Homôlka. Po “čelindži “ doplníme energiu a púšťame sa šotolinovým zjazdom do Dolnej Poruby. Z Poruby na nás čaká porcia takzvaných transportných kilometrov po asfalte do Trenčianskych Teplíc. V kúpeľnom meste máme za sebou štyri a pol hodiny a 65 kilometrov. Teplice opúšťame opäť lesnými cestami.

Cez nejaké tie brďky sa prehupneme do Opatovskej doliny, ktorá nás dovedie príjemným stúpaním na Svitavy. Tu už máme pekných 2500 výškových v nohách, ktoré ale vôbec neprotestujú. Sedlo Lúčky je ďalšie zastavenie, Stretávame dvoch e-bikerov a jeden z nich sa hneď prihovára, že si nás pamätá z maratónu v Hornom Sŕni, kde bol ako kameraman.

Opäť sa smejeme, lebo tieto preteky boli bahenné galeje a v cieli sme boli na nepoznanie. O tom ale inokedy. Lúčime sa a vydáme sa zbierať ďalšie nastúpané metre. V tejto časti sa trochu pomotáme po známych cestách i necestách. V lesoch nad obcou Soblahov robíme malú slučku a spúšťame sa rýchlym zjazdom opäť k Neporadzi.

Inovec

Wahoo a Garmin ukazujú zhodne niečo cez 3000 výškových. Pred rokom som v tomto momente už odmietol pokračovať, dnes sa teším na posledné stúpanie. Čaká nás už len Inovec. Dnes sa koná na Inovci aj Everesting, pozdravíme sa s organizátorom Radom Tilandym a v príjemnom tempe sa blížime k Inoveckej chate.

Smejeme sa že “Nezastavujem, máme zpoždění“ a pokračujeme k vrcholu. Hurá a jupí, Inovecká rozhľadňa je už na dosah. Misia splnená, 4000 metrov je nastúpaných. Rýchla fotka na kóte a už sa len dostať bezpečne do Trenčianskych Mitíc odkiaľ sme ráno, ešte za tmy vyrazili.

Pustíme to po zjazdovke, opäť okolo chaty, zdravíme everesterov, no nie každý prikývne alebo zodvihne ruku a za 15 minút sme na konci dnešného dobrodružstva plného smiechu a dobrej nálady.

O čom to bolo?

Poviem vám priatelia, som rád, že som sa ráno priblížil autom. Cez “Mitické bergy“ by som už nechcel ísť v sedle 🙂 . Nakoniec sme prešli 130 kilometrov, nastúpali 4060 metrov, spálili 6400 kalórií a v sedle strávili osem a štvrť hodiny. Prestojmi sme zabili len 40 minút. S dobrým pocitom a úsmevom na perách sa lúčime so slovami, za rok pridáme ďalšiu tisícku.

Koho by to niekoho zaujímalo prikladám aj link na moju Stravu na preštudovanie dnešnej trasy.

Stiahnuť súbor trasy vo formáte .GPX

Kto vám prináša tieto riadky?

Vladimír Jelínek

Mám 38rokov a na bicykli pretekám s malými prestávkami už 25 sezón. Primárne sa venujem horskej cyklistike, ale občas sa ukážem aj na niektorom z cestných pretekov. V mimo sezónnom období sa najradšej venujem turistike. Do sezóny 2025 nastupujem v tíme Tomáša Višňovského, BeatMe cycling team, v kategórii muži Elite.

Moje články Tvoríš obsah? Ukáž ho svetu!