Otvorenie sezóny alebo kam vietor, tam idem – Drážďany

Predpoveď na krásny jarný víkend nemohla zostať bez cykloreakcie. V stredu a vo štvrtok si užívam ešte v Krkonošiach doslova letné lyžovanie (proste oblečte šortky a poďte sa potiť na kopec, hore si vychutnáte na slniečku parádne pivko a potom sa ešte trochu osviežite jazdou v totálne rozmočenom snehu).

Plánovanie výletu

Pôvodné víkendové plány boli vyraziť na Slovensko. Prvá myšlienka predstavovala výlet do Tatier. Potom som ale zistil, že zohnať v nedeľu večer vlak späť z Popradu by bol celkom problém. Tak pozerám niečo južnejšie a našiel som rozumné spojenie späť z Kozároviec. To ponúkalo možnosť dôjsť na Turiec a potom prejsť pohorím.

Už som chcel bookovať vlak. Pre istotu ale ešte raz pozriem na predpoveď počasia. Stále teplo a slniečko, ale vytrvalý vietor z juhovýchodu. Nepôjdem predsa dva dni priamo proti vetru! A tak si hovorím, že by som zas mohol skúsiť niečo iné a vyraziť opačným smerom.

Pri pohľade do mapy mi padá zrak na Drážďany. Priamou trasou niečo cez 200, keď pridám do trasy mojich obľúbencov Kozákov a Ještěd, už sa to blíži k 250. To je na rozjazd celkom dosť a preto na nedeľu už by to chcelo len niečo odpočinkové. Čo trebárs Karlove Vary?

Necelých 150. To by som mohol zvládnuť.  Ešte skontrolujem podmienky na Klínovci! Bohužiaľ som akosi ignoroval počet nastúpených metrov…  ale to bola ešte ďaleká budúcnosť. Takže ešte booknuť ubytko v hosteli v Drážďanoch (za krásnych 20 €). A samozrejme, vyhliadnuť zaslúženú pivovarskú reštauráciu nablízku za odmenu a plánovanie je hotové.

V piatok už som v Hradci, čaká ma ešte nejaká práca a popoludní ľahké odpočinkové rozbehnutie. Hm, 50 kiláčov a priemerka 32.5 km/h asi nebolo úplne to, čo som zamýšľal, ale čo…

Štartuje prvý deň

V sobotu ráno výdatné raňajky a trochu ma zaskočí pohľad na teplomer. Predpoveď hovorila tak 3-4, ale realita je -2. Plánovaný odjazd o šiestej odsúvam skoro na pol siedmu. Moc to nepomáha. Kosa ako v Rusku a nezachraňuje to ani krásne vychádzajúce slniečko. Prvé dve hodiny sú dosť mrazivé.

Za kúpeľmi Bělohrad ma prekvapuje dosť zostávajúceho snehu. Našťastie mimo cesty. Kúsok predo mnou už je Turnov, ale trasa nekompromisne uhýba dolu späť na Semily. A potom hore na Kozákov. Ten kopec mám moc rád, ale prečo je to tak do kopca?? Kúsok pred vrcholom ma prekvapí bežiaci vlek.

Na slnečnej lúke už síce žiadny sneh nie je, ale vysnežený pás zjavne drží. Hore sa pokochám výhľadom na Zvičinu a som celkom rád, že som tu. Nasleduje viac-menej zjazd až na Malou Skálu, ktorý je ale najskôr trochu spestrený zbytkami snehu i ľadu aj na vozovke a hneď vykompenzovaný riadnym výjazdom na Frýdštejn.

Ďalšie kopce

Aj cyklocesta pozdĺž diaľnice do Liberca je nejak podozrivo do kopca. V Liberci mám dohodnutý zraz s kamarátkou Nelou a celou jej famíliou – nádejná budúcnosť nielen cyklistickej elity. 10 minút poklábosíme a je čas pokračovať. Ještěd už sa mi smeje do očí a ja viem, že to nebude zadarmo.

Tiež už by to chcelo nejakú energiu, po 110 km tá z raňajok už začína dochádzať. U Vietnamca kúpim kofolu a tabuľku čokolády. Hodím to do sebe a môže sa ísť! Ještěd mi dá celkom zabrať, ale tie krásne výhľady za to proste stoja! Napočudovanie stretávam len jedného cyklistu, zato celkom dosť peších, ktorí sa hlavne pri zjazde celkom pletú do cesty. Ale skončí to bez úhony.

Po dlhom krásnom zjazde ma čaká za Svorem výraznejšie stúpanie pod jednu z Lužických sedemstoviek – Klíč. Tu zaspomínam na bežecké preteky 10 Lužických sedemstoviek, ktoré viedli aj tadiaľto.

Potom ešte jeden hup a schádzam medzi krásne skalné mestá v Hřensku. Odtiaľto už by to mohlo byť len popri Labe, ale zavretý most mi berie možnosť si to skrátiť a pridáva ešte jeden kopček.

Mám toho už dosť, ale blížiaci sa cieľ mi pomôže hryznúť sa a doraziť to. Pred pol šiestou, teda za svetla a ešte celkom za tepla prichádzam na miesto určenia hneď vedľa hlavnej stanice. Ešte mi chvíľku zaberie než nájdem kadiaľ sa vlastne do hostelu dostať, ale podarí sa aj to. Za sobotu som nakrútil 245 kilometrov a 3200 metrov prevýšenia.

(Ne)turistika v Drážďanoch

V Drážďanoch som bol naposledy asi pred tridsiatimi rokmi a celkom som sa tešil, že si pozriem historické centrum, ale moje rozpoloženie rozhoduje inak – priama cesta do vyhliadnutého minipivovaru, tam poriadna večera, tri pivká a hybaj späť. Z historického centra som nevidel nič.

Deň druhý

Neodolám a utratím ďalších 13 eur za raňajky, ktoré sa servírujú od 6:30. Keď už utrácam toľko peňazí, musím to riadne využiť, a tak vyrážam až okolo štvrť na osem totálne prežratý. Na rozjazd trochu miernejšieho kopca a potom už to začne pekne zostra. Prekvapuje ma aká kopcovitá krajina tuná je.

Teplo tiež zase úplne nie je. V chladnejších miestach klesá ortuť k bodu mrazu, ale slniečko sa našťastie snaží a dá sa to vydržať. Jeden poriadny kopček pridám tým, že sa omylom odkláňam od plánovanej trasy. Celkom toho začínam mať dosť.  Bláhové myšlienky o tom, že si vyleziem ešte na Klínovec rýchlo padajú.

Miesto toho aby som uhol cez potok do Čiech, pokračujem po hlavnej ceste až na prechod Boží Dar, čo bol teda tiež pekný kopec a hore som mal celkom dosť. Ale tu už na mňa čakal zaslúžený minipivovar Červený Vlk. Tých 120 km od rána idem na energii z obrích raňajok, ale tá začína dochádzať. Takže je čas na poriadny obed a dve pivká.

Potom už to naozaj bolo skoro len z kopca. Necelých 30 kilometrov zmáknem za 45 minút. Do odjazdu vlaku ostáva ďalších 45 minút. Síce už sa mi nikam nechce, ale prejsť aspoň najbližšiu časť centra a dať si jednu kúpeľnú oplátku beriem ako povinnosť. Prameník už nejak nestihnem, do vlaku si teda musím vystačiť s Plzňou, ale to sa dá vydržať.

Cesta vlakom cez Ústí nad Labem a Prahu zaberie skoro 8 hodín a vravím si, či by to nebolo rýchlejšie to dôjsť na bicykli. Ale som rád, že si môžem v kľude posedieť. Za nedeľu už to bolo len 145 kilometrov a 2200 metrov prevýšenia, ale zabrať mi to dalo dosť. Myslím, že sezóna bola úspešne zahájená!

Kto vám prináša tieto riadky?

Tomáš Zaplatílek

Hory, kolo, příroda, divočina, objevování nových a nových obzorů. Životní optimista každým coulem a milovník dobrého piva. Jinak také blázen či magor… Záleží na úhlu pohledu

Moje články Tvoríš obsah? Ukáž ho svetu!