Túra do Temných smrečín

Temné smrečiny objavíte prejdením celej Kôprovej doliny. Hlavným turistickým magnetom v tomto kúsku Tatier je Nižné Temnosmrečianske pleso. Ako podľa názvu správne usudzujete, ak existuje Nižné, bude niekde aj Vyšné. Áno, ale k nemu oficiálny turistických chodník nevedie. Držme sa teda oficiálnej trasy a poďme na túru do Temných smrečín k Nižnému Temnosmrečianskemu plesu.

Bicyklom z Podbanského

Niet lepšieho východiskového bodu než centrálne parkovisko na Podbanskom v ústí Tichej doliny – mimochodom vďaka Grand hotelu Permon stále nespoplatnenom. Aj v najrušnejšej letnej sezóne tu nájdete voľné miesto, kde môžete zaparkovať a vybrať bicykle z auta.

Tie na tejto túre mimoriadne oceníte hlavne cestou späť. Ak náhodou nemáte svoj alebo ho len nechce prevážať, môžete neďaleko parkoviska využiť služby našej požičovne, kde nájde klasické aj elektrické bicykle – pozor – v lete je lepšie zavolať dopredu a rezervovať si ich.

Odstavím auto, založím bicykel z nosiča TowBike 3 PRO, ktorý mi len nedávno zaslali z www.elsaslovakia.sk. Nosič na tri bicykle od tejto nemeckej značky koštuje máličko pod šesť stovák a tak ho s kľudom môžeme zaradiť medzi pomyselnú strednú triedu nosičov.

Nosnosť 60 kíl je dostačujúca ak veziete dva ebajky, prípadne jeden s dvomi klasickými. Možnosť vyklopiť nosič uvítajú všetci, ktorí majú potrebu hrabať sa v kufri po naložení bicyklov. Akurát musíte mať iné auto než ja, pretože Ford má zadné dvere príliš nízko nad ťažným. Tým pádom konštrukcia nosič zavadzia obrovským dverám pri otváraní tak či tak. Myslím, že k tomuto auto nosič ani neexistuje.

Majitelia ebikov ocenia rampu, pomocou ktorej bicykle na nosič len vytlačíte a nemusíte ich pracne zdvíhať. Ale pozor, rampa je doplnková a nie je súčasťou nosiča.

Bicyklom Tichou a Kôprovou dolinou

Tichou dolinou iba začínam. Prejdem dreveným mostíkom na začiatok asfaltky vedúcej ňou a pozvoľna stúpam. Počasie dnes je príkladne jesenné. Fúka, zaletuje sneh cez kopce sa prevaľujú ťažké mraky, všetko je mokré a niet tu ani živáčika. Paráda!

Dokotúľam sa k rázcestiu dolín, zatočím riadítka vpravo, obídem zatvorenú rampu a začnem ukrajovať z jediného prísnejšieho stúpania na tejto trase – teda aspoň na jej asfaltovej časti po Kmeťov vodopád. Netrvá to dlho. Nejakých 500 metrov “pretrpieť”, kým sklon cesty opäť povolí.

V ideálnom počasí krásne vidíte Kriváň, ku ktorému sa pomaly približujete. Dnes je v mrakoch. Vidieť len jeho západné svahy a žľaby. Prefrčím popod Grúnik stále cestou popri Kôprovskom potoku až  dôjdem pod Kmeťov vodopád vytekajúci z doliny Nefcerka. Dnes k nemu nepôjdem.

Cyklotrasa pôvodne končila tu. Po rokoch ale niekto dostal rozum a dnes na bicykloch smieme ešte vyššie štrkovou cestou až k odpočívadlu pod Garajovou. Odtiaľto pokračuje už iba turistický chodník. Napracem požičaný Superior za skalu obrastenú machom a pokračujem peši. Z krádeže si ťažkú hlavu nerobím. V tomto počasí tu dnes budem najskôr sám.

Túra do Temných smrečín

Chodníček začne pekne zhurta. To asi aby odradil nerozhodných. Po pár strmých metroch pokračuje do kopca len pozvoľna. Sprej na medvede nenosím, ale nechtiac som si kúpil audioknihu. Nuž naštartujem toto príjemné rozprávanie a vnorím sa do lesa. Aspoň nemusím vypiskovať, kašľať ani rozprávať sa sám so sebou.

Na rázcestí do Hlinskej doliny sa držím vľavo a pokračujem k ďalšiemu rázcestiu pod Temnými smrečinami. Tu sa chodníček opäť rozdeľuje. Jeden pokračuje k plesám, druhý do Kobylej dolinky a sedla Závory. Drevené mostíky ponad močiare sú tu roky – pamätám si ich ešte z detstva. Prejdem močiare a chodník ma vovedie do kosodreviny. Žiadna sláva. Ťažký sneh ohol konáre a tie teraz trčia do chodníka, ktorý miestami úplne zatarasia.

Štverám sa pár metrov cez konáre. Porast našťastie zredne a chodník zostane voľný. Snehu je tak akurát aby prikryl skaly, špáry aj schody. Kde tu o niečo zakopnem, stupím vedľa alebo sa skĺznem. Dnes hlavne opatrne. Vytruštiť si tu koleno by bolo trošku nežiadúce spestrenie programu.

Vytlačím v snehu nemotorné ja posledným stúpaním a predo mnou sa medzi trsmi kosodreviny rozostupuje hladina Temnosmrečianskeho plesa. Vietor tvorí malé vlny rozbíjajúce sa o breh. Len čisté zvuky prírody a tak trochu aj zima. Idem pomaly dolu. Stretávam ešte dvoch turistov – celkom nečakane. Bicykel, samozrejme, nájdem na svojom mieste a Kôprovou dolinou sa už len spustím k parkovisku. Parádna prechádzka.

Kto vám prináša tieto riadky?

Majo Illéš

Volám sa Majo Illéš a som najstarší chren z partie, prvá písomná zmienka o mne je z roku 1981. Pár rokov som pracoval ako profesionálny horský záchranár, následne ako redaktor v motocyklovom časopise Motohouse, pretože môj život vtedy napĺňali motorky a cestovanie. Neskôr som okúsil prácu kameramana a strihača v televízii, až sa to napokon celé zlialo a teraz môžem fotiť, písať, kamerovať, cestovať, chodiť po horách a žiť svoj sen vo vlastnej firme – Bicyklom po Slovensku.

Moje články Tvoríš obsah? Ukáž ho svetu!