Doprava ZADARMO pri nákupe nad 100 €
Tú dobu má už väčšina z nás dávno za sebou, ale v pamäti si každý určite “vykutre” spomienky na školské časy, kedy nám život vo vzdelávacích zaradenia riadili panie učiteľky. Čím sme boli starší, tým viac sme ich srali. Vystrájalo sa kde čo, a vždy, keď sa prekročila pomyselná hranica strpenia, prišiel trest v podobe zákazu alebo obmedzenia niečoho.
Dnes nám už nerozkazuje nik, možno občas šéf, ktorého má väčšina zamestnancov za trtka, ale inak si vlastne v rámci slušnosti môže každý robiť, čo chce. No situácia sa zmenila. Odrazu tu máme množstvo nariadení i zákazov, množstvo obmedzení a príkazov. Ale stále vieme žiť viac menej normálne, nikto nás nebije, tečie nám voda dokonca aj teplá, máme elektrinu, telku, internet, jedlo. V podstate nám nič nechýba, samozrejmosti, ktoré sme si roky budovali sa dnes ukazujú ako náramný luxus zlatej klietky, v ktorej odrazu nevieme vydržať a zdá sa nám príliš tesná.
Zatiaľ nám nikto nezakázal vybehnúť do prírody. Isteže S ROZUMOM. A ten, mám pocit, mnohým ľuďom chýba. Utekajú na obľúbené miesta, ktoré sú síce v prírode na čerstvom vzduchu, ale čo z toho, keď cestou stretnete 500 iných ľudí. Preto by som vás chcel poprosiť, aby sme nesrali pani učiteľku, ktorá na nás dozerá. Pri takomto správaní sa kľudne môže stať, že príde trest, a my všetci budeme nútení zostať vo svojich klietkach.
Uvedomte si, že dnes nejde o deň školského výletu naviac ani o dvojku zo správania. Ide o zdravie nás všetkých, niektorým dokonca o život, a my dnes nevieme, komu. Nikde nie je napísané, že ten jeden z desiatich, nemôžeš byť práve ty. Tak prosím, ak sme si zvykli jazdiť v koľajničke a tak nejak nechať svoj život riadiť systémom, je najvyšší čas zapnúť mozgy a rozmýšľať. Pretože nejde o vášho suseda, starú mámu, rodičov. Ide o teba!