Slnečný a teplý november na Tenerife

Keď má človek prácu nezávislú na mieste pobytu a nedržia ho doma iné pevné väzby, môže urobiť to, čo ja – rozhodnúť sa, že šedú, sychravú jeseň ešte bez poriadneho snehu, vymení za jeden mesiac leta naviac. Po nie príliš vydarenom prelome leta a jesene doma (zranení, choroba…) to bolo priam ideálne rozhodnutie.

Prečo práve Tenerife?
Je tu krásne aj krásne počasie, ďalej je to Európa, čo uľahčuje kopu vecí. Žijú tu super ľudia a ceny v obchodoch aj reštauráciách pôsobia priaznivo. Pre cyklistu je to proste raj (teda okrem milovníkov rovín, pre nich to môže byť tak trochu skôr peklo).

Cesta
Priplatil som si za priamy let z Prahy so Smartwings namiesto lacnejších variant napríklad z Viedne. Obišli  ma tým komplikované presuny s 20 kilovou krabicou s bicyklom. Za spiatočnú letenku pre seba a bicykel som dal cca 400 eur. Na letisko pohodová cesta vlakom a Airport expressom.

Ubytovanie
Hľadal som miesto mimo turistického centra, kde je kopa rušných ciest a zbytočného ruchu naviac. Vykuklo na mňa veľmi lacné ubytovanie (400 eur za 34 nocí) pri mestečku Arico. Šlo o krásnu odľahlú samotu, kde som býval vo vlastnej jaskyni. Niekoho by asi zaskočili trochu bojové a sparťanské podmienky, ale ja som bol nakoniec úplne spokojný – internet aj elektrina (len zo solárneho panelu) tu boli, a to bolo všetko, čo potrebujem k práci.

Bolo kde chladiť pivo, uvariť si jedlo, a nakoniec asi po dvoch týždňoch svoju funkčnosť rozbehla aj práčka. Dva kilometre do mestečka, kde bol obchod, reštaurácia, lekáreň aj železiarstvo. Proste značka ideál.

Počasie
Krásne slnečné a skoro až moc teplé obdobie (25-30 °C) bolo striedané chladnejším (15-20 °C) a došlo aj na dážď, ale v porovnaní s chladným daždivým novembrom v strednej Európe to bola paráda a určite sa nemôžem sťažovať. Pre cyklistiku vlastne ideálne podmienky.

Trasy
Arico je na prímorskej magistrále pozdĺž juhovýchodného pobrežia. Tá sa hojdá a kľukatí medzi 300-600 metrami nad morom a križuje jeden kaňon za druhým. K tomu nádherné výhľady na more a skoro žiadna premávka – tá je na diaľnici vedúcej dole pozdĺž mora. Takže ďalšia trefa do čierneho.

Keď sa z Granadilly pokračovalo na sever, začalo sa po kľudnej pohodovej ceste stúpať do hôr. Niekedy stačila posledná dedinka Vilaflor (1400 m), inokedy som pokračoval až za sedlo El Retamar (2100 m) do údolia priamo pod hlavnou dominantou – sopkou Pico del Teide (3715 m).

Tu bola o trochu hustejšia doprava, ale tie úžasné výhľady proste stály za to! Do hôr som skúsil vyliezť aj po malých cestičkách priamo z Arica. Tam premávka nebola žiadna, do nejakých 1200 metrov (osada El Contador) viedla dosť rozbitá asfaltka a tam asfalt končil.

Na mojich 28 mm cestných plášťoch som ale pomerne v pohode pokračoval ďalej a len som dúfal, že nebudem musieť ísť tadiaľto aj dolu. To sa podarilo a ja som sa hore v pohode pripojil na cestu, ktorou som to celé poľahky obišiel späť. Aj ten offroad bol krásny zážitok.

Ďalšou možnosťou bolo zísť dolu k moru. Tam ale chýba nejaká spojnica, takže sa vždy vyberie iba jedno prímorské letovisko, kam zídete a potom musíte zase hore (ak to nevezmete po diaľnici). Od El Medana na severozápad začína najrušnejšia oblasť okolo Los Cristianos. Pobrežie je krásne, ale tie preplnené cesty a ruch všade mi za to moc nestáli.

Keď sa ale dostanete pozdĺž mora až do Los Gigantes, naskytne sa nádherný 40 km dlhý výjazd od mora do nejakých 2100 m. Sklon je celú dobu 5-6 %, takže krásne zjazdné. K tomu výhľady na more a ostrov Gomera. Proste paráda!

Severné pobrežie okolo mesta Orotava je známe trochu daždivejším počasím, ale inak je tu tiež krásne, no túto oblasť som tentokrát vynechal.

Bez bicykla
Samozrejme, som rozmýšľal aj o výstupe na Teide (najvyšší vrchol Tenerife aj celého Španielska, 3715 m), ale na jej vrchole už som bol skôr a chcel som zase niečo nové. Do toho sa na ostrove objavili dva moji kamaráti a spoločne sme dali dohromady plán na výstup na protiľahlý hrebeň a jeho vrchol Guajara (2718 m).

40 km výšľap s trochou pobehnutia vyšiel perfektne a výhľady na Teide z protisvahu aj na more na všetkých stranách a ostrovy na obzore stály za to. Pieskovcové mestečko Paisaje Lunar cestou nahor bolo tiež moc pekné.

Celkové hodnotenie
Ani chvíľu som neľutoval svoje rozhodnutie a celý pobyt som si moc užil a celkom som zvládal aj pracovné povinnosti. Keď bol čas návratu, tiež som nebol smutný – doma v Krkonošiach akurát začínali ideálne zimné podmienky a ja už som sa tešil až vyrazím na skialpy.

Za mesiac na Tenerife som pri svojich jazdách nakrútil asi 2200 km a nastúpal 45 kilometrov – ideálny jesenný tréning…

Mohli by Vás zaujímať tieto súvisiace kategórie produktov