Prvá jazda na Cannondale Scalpel HT

Týchto pár riadkov neberte ako plnohodnotný test, ten ešte len príde. Spíšem sem len pár pocitov po prvej krátkej jazde v sedle Cannondale Scalpel HT.

Kde stratil polovicu vidlice?

Cannondale Lefty je nezameniteľný znak bicyklov tejto značky už od roku 2000. Letmo uchytené koleso vzbudzuje nedôveru a tiež zvedavosť. Príbeh vzniku odpruženej vidlice Lefty nezačína výpočtami ani grafmi. Na jej začiatku je obyčajná pílka na železo, ktorú použili mechanici od Cannondale a bohapusto odpílili jednu nohu z vtedy aktuálnej DH vidlice s dvojkorunkou.

Koleso prichytili obyčajnou skrutkou zo železiarstva a s takto upraveným dielom brázdili parkovisko pred servisom. Ešte v tom roku stihli s vidlicou Lefty vyhrávať  preteky a len o rok neskôr prichádza Cannondale s elektronickým zamykaním vidlice z riadítok.

Moc vás nechcem topiť v histórii tejto značky, ktorá má v sebe čerešničky pre samostatný článok. Za zmienku ale stojí údaj z roku 2016 (novší som nenašiel) o spoľahlivostí vidlíc Lefty, kde Cannondale prezentuje 16 rokov výroby a používania jednostrannej vidlice bez jediného zlomeného kusu.

Poďme do sedla Cannondale Scalpel HT

Čakal som klasický XC posed, kde ti zalomí chrbticu do pravého uhla a ruky vystrelí pred telo ako plavcom na majstrovstvách sveta v plávaní kraulom. A nie. Ostávam na tom sedieť tak trochu šokovaný. Riadítka príjemne vysoko (prehádzal som všetky podložky, lebo bike je L a je XL) a celkom blízko. No viem si predstaviť prejsť v sedle tohto bicykla poriadnu porciu kilometrov bez vystierania a zosadania.

Gripy mäkké ako našuchorená perina. To je presne to, kde sa delí zrno do pliev. Záležitosť za pár eur, ktorá dodá úplne iný pocit z bicykla ako nejaké čínske plastové valčeky potiahnuté pračudnou gumou lepiacou sa na ruky po polke prvej sezóny. Teleskopickú sedlovku výrobca vynechal a ja neviem, či to bolo správne, alebo nie. Pohodlie zvýši ale to isté urobí aj s váhou. Tá inak v sériovom osadení v L-kovej verzii činí 10,2kg.

Hybaj von

Už cez mesto počujem zvuk zadného náboja SLX, ktorý neohúri ani nesklame a tak je to aj so zotrvačnosťou. Od kolies s nábojmi DT Swiss ide o pomalšiu verziu. Neviem nakoľko pomôže zmena pasty za keramickú, ale výmena ložísk by zázrak urobiť mohla.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ: Rock Machine Blizz CRB – vstupná brána do sveta karbónu
Rock Machine Blizz CRB sa u nás v rodine objavil vo viacerých verziách a spolu  to za tie roky činí – počkajte … 5 kusov.

Radenie frčí presne a Shimano XT čo do trvácnosti určite nesklame ani vaše pravnúčatá, ktoré po dedičskom konaní budú na tomto stroji lietať ulicou aj o 120 rokov a nad radením uznanlivo prikyvovať hlavami v plynových maskách.

Ovládanie vidlice z riadítok pracuje cez lanko. Taký drobný postreh – ovládanie je na ľavej strane riadítok a jedna noha vidlice “trčí” tiež z ľavej strany bicykla. Čiže na fungovanie zamykania nie je potrebný meter bowdenu trčiaci pred bicykel. Zamykanie samotné funguje spoľahlivo a vidlica pri zamknutí oproti takej Rock Shox Sid Select stvrdne poriadne.

Čo sa mi páči v zjazdoch sú XT brzdy. Použité dvojpiesty na tejto testovačke idú ako o život. Až mám pocit, že hamujú lepšie ako niektoré štvorpiestikové. Brzdná sila na XC bicykel v každom ohľade vysoko dostačujúca.

Drahšie to už nejde?

Tento bicykel ako aj väčšina ostatných od Cannondale stojí poriadny balík. Napriek tomu množstvo porovnávacích súbojov s konkurenciou v excelových tabuľkách prehrá. Lenže excelová tabuľka nie je príbeh. Cannondal nie je pre všetkých a nikdy nechcel byť – teda možno aj hej, keď pozrieme tie cenovo dostupné atrapy, ale držme sa vlajkových lodí.

Je to ako luxusné atramentové pero, ako fľaša vína za 2000 eur. Je to kus za ktorým je silný príbeh značky s množstvo inovácií. Ale hlavne tieto stroje vyzerajú úplne inak, ako všetko ostatné, čo stretnete v nedeľu na výlete. A to predsa chceme 🙂  Veď koniec koncov, príďte si ho pozrieť. 

Kto vám prináša tieto riadky?

Majo Illéš

Volám sa Majo Illéš a som najstarší chren z partie, prvá písomná zmienka o mne je z roku 1981. Pár rokov som pracoval ako profesionálny horský záchranár, následne ako redaktor v motocyklovom časopise Motohouse, pretože môj život vtedy napĺňali motorky a cestovanie. Neskôr som okúsil prácu kameramana a strihača v televízii, až sa to napokon celé zlialo a teraz môžem fotiť, písať, kamerovať, cestovať, chodiť po horách a žiť svoj sen vo vlastnej firme – Bicyklom po Slovensku.

Moje články Tvoríš obsah? Ukáž ho svetu!