Slavošovský tunel a Koprášsky viadukt

Fotky nedokončeného tunela som sledoval už dávno a teraz sme sa konečne vybrali na výlet aj do týchto častí Slovenska.  Cestujeme od nás z LM smer Poprad, Vernár, ktorý je momentálne plný semaforov a za kopcom už poď ho na Slovenský raj a následne cez Dobšinský kopec a dedinky na kraj Slavošoviec. Cyklotrasa cez Slavošovský tunel začína tu.

Značky odkazujúce na tunel stretávame už ďaleko pred dedinou. O to väčšie prekvapenie je, že v dedine je to s tabuľami už slabšie a trochu blúdime až nás konečne navigácia zavedie do bočnej uličky vychádzajúcej z dediny. Auto necháme tu hoci musím priznať, že nie úplne kľudní (ale nič sa neudialo, sú to len predsudky).

Vyberieme bicykle, naložíme psa do košíka a poď smerom k lesu. Prašná poľná cesta sa sotva rozbehne pod kolesa, keď už vidíme bránu označujúcu vstup do tunela. Pár drevených schodov a potom už pekné nové pozinkované či aké to sú. Zídeme nimi a sme dnu. Chladná čierna diera, zo stropu kvapká voda a svetlo v nedohľadne.

Ráčte vstúpiť

Zapíname lampáše (ktoré sme si mimochodom zabudli a museli sme nejaké kúpiť v Poprade) a (bol to dobrý nápad) púšťame sa dnu. Tunel na celej svojej dĺžke mierne zatáča vľavo a tiež stráca výšku, takže nám stačí sedieť na bicykloch a pozerať pod kolesá. Podklad tvorí mohutná naklonená betónová vrstva s kanálmi pre odvod vody každé dva metre a stred tvorí hlboký kanál, ktorým všetka voda odchádza na druhú stranu hory.

Je tu chladno a ticho. Zvláštny pocit. Cyklotrasa cez Slavošovský tunel navodzuje temnú atmosféru aj naša večne ubrechaná psica usúdi, že pre prežitie bude istejšie zaliezť do košíčka a tíško sa triasť strachom. Ale diera je to vysoká a široká, na strach moc nie je dôvod. Východ je zaujímavý, keď sa do tmy zarežú prvé lúče svetla a v opare z vlhkého vzduchu vidieť zelenú džungľu vonku.

Prečítajte si tiež:

Výlet na Kasprov vrch
Nie je to žiadna náročná cyklistika, <strong>cestička stúpa Tichou dolinou</strong> okolo potoka len veľmi mierne. Presun bicyklom vám ušetrí kopu síl a tiež času.

Pokračujeme už lesom a lúkami, na ktorých nás celkom trestá neúprosné poludňové slnko. Prejdeme ešte jeden tunel a sme pri viadukte. Ohromná stavba, ktorá je tiež na nič. Prejdeme ňou na druhú stranu a spúšťame svoje zadky dolu cez dediny po hlavnej ceste až do Jelšavy. Ak dúfate v nejakú kofolu, obed, zmrzlinu a posedenie na námestí, zoberte si radšej viac vecí do batoha. Moc tu toho nie je a mám pocit, že tunelom sme neprešli iba na druhú stranu hôr ale aj 60 rokov v čase. Žiaľ, smerom späť.

Z Jelšavy hore

Stúpame zas do hôr, aby preškrabali naše komerciou rozmaznané telá na druhú stranu k autu. Lesná cesta nás našťastie schová do tieňov bukov a my si užívame túto jazdu, lebo byť v pekných listnatých lesoch je pre nás sviatok. Vyštveráme sa hore odkiaľ vedie modrá k Ochtinskej aragonitovej jaskyni a potom smerom dolu.

Inak táto jaskyňa je jedna z troch prístupných tohto druhu na svete. Vstup nám újde o desať minút, ale je pol štvrtej a moc to teda neznásilňujeme. Modrá sa ukáže ako turistická s celkom prudkým klesaním v kriakoch. Túto možnosť zavrhneme, zhltneme v neďalekom hoteli polievku a naskakujeme na lesnú cestu v zelenej farbe.

Späť k Slavošovskému tunelu

Pôvodný plán nevychádza a akosi sa zvezieme o hodný kus nižšie. Našťastie sa mapa načíta aj v tomto konci svet a odčítame z nej, že najlepšie to bude pustiť dolu k východu tunela. Tak si ho teda dáme ešte raz z opačnej strany. Tu sa z neho valí poriadny chlad, moc sa nezdržujeme, vyberieme lampáše a ideme.

Čím sme ďalej tým je vzduch teplejší až napokon zdarne dôjdeme k jeho východnému vstupu. Vyteperíme bicykle schodmi a spustíme sa k autu, ktorému nikto neublížil. Chcem poďakovať dobrovoľníkom, ktorí sa o tunel starajú. Nenašli sme tu žiadny neporiadok, žiadne smeti, žiadne čmáranice.

Škoda. Keby bola takáto vec niekde na západ, bola by z toho cyklotrasa ako svet s obrovskou návštevnosťou. Tu sme stretli za celý čas iba dvoch cyklistov.  GPX na stiahnutie som naklikal iba v mape doma, nemusí byť úplne presné, ale myslím, že vás dovedie kam treba. Cyklotrasa cez Slavošovský tunel stojí za ten zážitok.

Stiahnuť súbor trasy vo formáte .GPX

Kto vám prináša tieto riadky?

Majo Illéš

Volám sa Majo Illéš a som najstarší chren z partie, prvá písomná zmienka o mne je z roku 1981. Pár rokov som pracoval ako profesionálny horský záchranár, následne ako redaktor v motocyklovom časopise Motohouse, pretože môj život vtedy napĺňali motorky a cestovanie. Neskôr som okúsil prácu kameramana a strihača v televízii, až sa to napokon celé zlialo a teraz môžem fotiť, písať, kamerovať, cestovať, chodiť po horách a žiť svoj sen vo vlastnej firme – Bicyklom po Slovensku.

Moje články Tvoríš obsah? Ukáž ho svetu!