Torpédo, ktoré vám rozmliaždi myšlienky

Vozíme sa na bicykloch už nejaký ten rok, vždy čakáme, čo príde nové a kedy to budeme môcť skúsiť. Ale čo tak otočiť? Skúsiť niečo, čo skúsili už všetci, alebo minimálne mohli.

Vsadili sme na odvážny plán. Kúpiť si staré bicykle z bazáru po pár korún a skúsiť prejsť hrebeň niektorého pohoria. Fotky by to boli úžasné, žážitky nepochybne tiež.  Začalo sa plánovať. Ktorý hrebeň bude najlepší, ako sa tam dostaneme, kam zájdeme a kto nás zvezie späť.
Potom Maťo naďabil na ochotného človeka, ktorý mu na tento účel požičal tri bicykle. Prvý prišiel mne o dva dni aj ďalšie dva.

Jasný bol hneď rad vecí. Sú krásne. Sú vzácne. Sú ťažké. Sakramentsky ťažké. S týmto ak sa vyberieme do hôr, tak nás nájdu vysilených na chodníku. Otočených smerom hore. Kopce sa scvrkli rovnako ako plány. Možno aj dobre. Kto vie, čo by sme z nich doviezli späť.  Stará láska však nehrdzavie, možno trochu ráfky. Aj tak. Krásne stroje. Ja by som to chcel – utrúsil každý z nás. Večer sme ich trochu omietli od pavučín,  ak už nebudú technicky úplne pripravené, nech aspoň pekne vyzerajú.
článkov.

Jazda na takomto stroji má úplne iný rozmer. Obrazne niečo také, ako keby vám do myšlienok niekto vložil ponorný mixér. Kým pri nových strojoch sa dokážeme hádať, či treba na brzdenie jeden alebo dva prsty, tu je vám to úplne ukradnuté. Ako povedal Kiko: kým je reakčná doba bŕzd pod dva dni, dajú sa prižmúriť oči. Hlavné je, že zastavíte. Kedy? To je už podstatné menej.

Jazda do vŕšku, ako asi čakáte, je podstatne ťažšia v porovnaní s tým, čo je bežné 30 rokov.  S prevodom (lebo, samozrejme, je len jeden) sa moc nemaznali. Veľké ozubené vpredu, malé vzadu. Dolu kopcom sa starí otcovia určite dokázali poriadne rozohniť , cesta späť, nedajbože do vŕšku, musela byť hotový očistec.  Ale to sa vtedy asi neriešilo, človek sa nemusel ponáhľať ku kompu, pozrieť koľko pribudlo lajkov.

Rám. Ten sa nevlní. Bez obáv. Poberie všetky nerovnosti a potom vám ich napráska do rúk, tela, hlavy a očí. Lepšie je na tom zadok, odpružené fotelky poskytujú slušný komfort ,až by človek rozmýšľal nad nejakou tou cyklotúrou. Po rovine.

Záver? Stále sú krásne. Nádherné. Jazda je jedinečná, úplne iná od všetkého. Niečo ako Harley Davidson. To sa tiež kazí, nejde to, nebrzdí to a napriek tomu, alebo skôr práve preto to ich ľudia milujú. Niektorí. Nuž aj my sme sa zhodli. Mať to doma na parádu by sme určite chceli, ale sme vďační dobe, že môžeme jazdiť aj na nových strojoch.  Zas na druhej strane, už dávno sme sa pri jazde tak dobre nezabávali. A o tom to vlastne má byť. Či nie?