“Odbehnúť” si od bicykla na Vertikál Ploská 2022

Pre niekoho normálna vec pre iného snáď nonsens. Bike sezóna nám vrcholí, víkend čo víkend tie najlepšie podujatia na Slovensku a ja si v stredu zmyslím, že si v sobotu vyskúšam po dlhej dobe vybehnúť z Liptovských Revúc na Ploskú na čas.

Horský beh má u mňa ešte dlhšie korene ako samotný bicykel a donedávna som aktívne tieto dva športy kombinoval, až som sa dostal k bodu, kedy som si povedal, že to skúsim „vyšpecifikovať“😊.

Samotný beh je pre telo perfektná činnosť. Človek zapája celé telo a hlavne vykonáva pohyb, na ktorý bolo to telo naozaj stavané. Horský beh je už trochu iná káva. U nás sa stretávame hlavne s cezpoľnými behmi, skyrunningom (trail-run) či vertikálmi.

A práve ten posledný ti môže do pedálov vtesnať celkom inú batériu.  Vertikály alebo behy do vrchu trvajú väčšinou od 20 do 60 minút, výnimky sú napr. Tatranská šelma (najťažší v strednej Európe) či novodobé Redbull mostíky do 3 minút.

Sú to ale už skôr extrémy, kde by si si bez potrebnej prípravy mohol viac uškodiť ako pomôcť.

Ja na vertikály prechádzam z bicykla už koncom septembra. Liptov, či samotný stred Slovenska ponúka perfektné akcie, ktorých sa veľmi rád zúčastňujem a aj napriek malému (väčšinou skôr žiadnemu) počtu odbehnutých hodín sa mi často podarí potrápiť špecialistov či umiestniť sa na pekných priečkach.

Vyskúšať taký 30 minútový beh do kopca nemusí byť pre bikera žiadna nočná mora, budeš prekvapený ako si svaly s horskou cyklistikou celkom rozumejú.

Pozor ale na tieto veci:

• Určite si pár krát predtým roztiahni bežecké tenisky, aby si nebol prekvapený zodratou kožou na päte
• Výbehy naším nohám problém nerobia, sú to zbehy, z ktorých sa niekedy nevieš posadiť týždeň na záchodovú misu – nadol z kopca pomaly, alebo vôbec
• Ber to ako časovku, ak prepáliš úvod, si v …, nohy žiadny zjazd nevzkriesi
• Full gas, bude to bolieť ako nikdy predtým!

A určite to neplatí len pre „offseason“. Ak máš už plné zuby ťažkých tréningov na biku, kde by si rád potrénoval paru do kopcov a trochu tak spestril prípravu, môže to byť to pravé pre teba.

Vertikal Ploska

V stredu som po dlhých mesiacoch oprášil tenisky a večer po práci som sa vybral vybehnúť si na Holý vrch v Západných Tatrách. Bóžinku, to ti bol pocit.

Spočiatku sa človek z nového pohybu síce trochu zadýcha, no rýchlo nájde vlastné pohodlné tempo do strmého kopca a s kľudným dychom hopká z jednej na druhú. Ramená trochu tápajú v nezvyčajnom pohybe, no rýchlo si zvyknú.

Nejaký ten rýchly krátky úsek, prefutruješ trubky, vyskúšaš vystriedať chôdzou a verím, že si ready!

Deň D
Rozcvičkou moc nevymýšľaj a rozhýb to len pomalým rozklusom, ja som sa radšej vybral na štart do Liptovských Revúc bicyklom.

Svaly sa zahrejú oveľa skôr než na biku tak to zbytočne nepredlžuj a s ostatnými novými pohybmi – nejaký dynamicky strečing či atletická abeceda – prosím nezačínaj, skôr si ublížiš ako pomôžeš 😀 .

Vyberiem štartovné číslo, pozdravím známe tváre, prehodím sa z cyklo do trochu voľnejších handier a môžeme ísť na to.

3,2,1…
Pomalší štart, silnejší finiš, pamätaj. Waťťák nemáš, tepák sa vždy rýchlo rozbehne no nestresuj, nik ti neujde. Tu ide každý za svoje, po svojich. A keď to bolí, neboj, bude ešte viac!

Vertikál na Ploskú radím medzi tie najnáročnejšie u nás. Parametre turistickej trasy z vyšných Revúc po žltej 5,2km/820m+ možno nie sú nijak desivé, no celková rozmanitosť trasy si na tebe pekne pochutí.

Štart do brutálneho kopca, ktorý vyúsťuje úsekom hodným rebríka, striedanie strmších a miernejších pasáží po niekedy mazľavom chodníku, až po poslednú stenu pod Ploskou po ktorej si vychutnáš 2- minútovú 200metrovú rovinu do cieľa.

Od štartu som sa pomaly dostal do čela, kde som sa za malú chvíľku osamostatnil s Andrejom Paulenom. Krutá strmá prvá polovica mi sedela,  no problém prišiel pri trochu miernejších pasážach kde bolo treba viac natiahnuť krok, čo mne už tak nesedelo a Andrej sa mi pomaly vzďaľoval.

Ten deň sa organizoval aj SNP turistický výstup na Ploskú, a tak nebola núdza ani o pekné povzbudzovanie. Druhú časť trasy už putujem sám s pomaly sa približujúcim 3. pretekárom za mnou. Striedaním chôdze a behu síce trochu strácam, no viem sa tak lepšie znovu okysličiť a poriadne to rozbaliť sa “ploský záver”. Na vrchol prichádzam druhý, s časom 36:23,  minútku a 16 sekúnd za víťazom Andrejom.

Celkový rekord trate ale ostal neohrozený, ten tu drží z roku 2019 Andrzej Dlugosz na mýtickom čase 33:38.

Škoda, že som nemal tepák, ten by určite ukazoval v závere čísla atakujúce 200, čo na bicykli obchádzam poriadne zďaleka. Hore sa ako vždy ponúkajú občerstvovacie hody, chlieb so šmalcom či iné ovocie, nápoje atď.

Cestou naspäť už len pomalým krokom spolu s turistami užívam výhľady na okolie Veľkej Fatry. Do vyhodnotenia ešte vyjazdím nohy na bicykli do Prašníckeho sedla pod Krížnou, stihnem jedno chladené a perfektné tréningové dopoludnie je za mnou.

Ak sa teda pre niečo takéto rozhodneš, určite odporúčam, daj vedieť ako sa ti darilo :).