Žiarskou dolinou na Príslop a Baníkov bez reťazí

Žiarska dolina je určite jedna z najnavštevovanejších dolín Západných Tatier, kam sa turisti vyberú na prechádzku po Žiarsku chatu. Ja vyberám bicykel z auta na parkovisku v ústi doliny, obídem rampu a už frčím po staršej asflatke smerom na chatu. Cesta je rozbitá a viac menej celý 5,5 km stúpa až po jej samotný koniec. Prevedie vás pomedzi svahy Baranca, ktorý je celý čas po pravej strane doliny a zľava dotvárajú dojem hôr stráne Ráztoky. Najlepší výhľad máte ale pred sebou, najskôr sa objaví mohutný Príslop a keď budete trošku vyššie zjaví zas aj Hurbá kopa a následne Tri kopy, Smutné sedlo, Prostredný grúň….

Bicykel nechávam na Žiarskej chate, ďalej to s ním už nejde. Len pár metrov ďalej sa chodníky rozdeľujú, jeden pokračuje vpravo do Smutného a Žiarskeho sedla, druhý smeruje vľavo do Jaloveckého sedla a ďalej na Príslop. Dnes sa zaberiem ním, prejdem okolo symbolického cintorína za krátko miniem aj Šrafiov vodopád a potom už len neprestaj hore. Chodník sa najskôr drží na svahu Prílopu, potom zíde do žľabu k potoku, ktorým idete hore celkom dlho a “pustí” vás až tesne pod sedlom. Nasleduje posledný traverz a som v Jaloveckom sedle (1585 m n.m.). Výhľady pekné, ale predsa len z vrcholu to bude lepšie.

Zostáva vyškrabať sa hrebeňom na Príslop. Ani tu vás chodník nešetrí, neprestajne stúpa, ale už je aspoň čo pozerať. Vpravo, vľavo aj za chrbtom sa čoraz viac otvára výhľad na celý Liptov. Po prudkom úvode ešte pár miernejších metrov na samotný vrchol Príslopu, ktorý trochu hyzdí meteorologická stanička, ale keďže v zime sa hôľne svahy zmenia na nebezpečný lavínový terén s dosahom na cestu aj chatu, informácie o počasí a snežení sú z tohto bodu dôležité.  Čo je ale lepšie je výhľad na celú Žiarsku dolinu a jej okolité vrcholy.

Ak máte dosť, môžete sa vrátiť. Ja ešte rýchlo prebehnem skalnatým hrebeňom na Baníkov. Práve z jeho vrcholu vidieť aj oravskú stranu Západných Tatier a tiež tu začína najnáročnejšia trasa v exponovanom teréne po reťaziach smerom na Hrubú kopu a potom cez Tri kopy do Smutného sedla. Dnes sa tam už trepať nebudem, nakuknem na Oravu a pracem späť. Samozrejme, ako ste čakali, z Príslopu je tak zas len dolu, dolu a dolu.

Táto túrka nie je technicky nijako náročná, nečkajú vás tu reťaze ani žiadne náramné vzdušné miesta odkiaľ by ste mohli spadnúť, aspoň po Príslop určite nie. No chodník cestou hore neprestajne stúpa a cestou dolu zas neustále klesá, a to celkom prísne. Ak máte problém s kolenami, vyberte sa radšej na opačnú stranu do Žiarskeho sedla. Pokiaľ sa cítite na prechod aj ťažšej časti hlavného hrebeňa, môžete si pozrieť naše video.