Z Lúčok na Veľký Choč s Mirom Kasprzykom

Choč je magický kopec a jednou z dominant Liptova, ktorú vidieť hádam zo všetkých strán. Vyteperiť sa na jeho vrchol je možné z viacerých strán, my sme sa vybrali tou najbližšou k Liptovskému Mikulášu – od Lúčok. V tejto dedinke s rovnomennými kúpeľmi je začiatok trasy. My sa ešte kúsok za dedinu podvezieme autom až k ústiu Jastrabej doliny. Tu oficiálne začína chodník aj cyklotrasa vedúca do Turíka z lúčanskej strany pokrytá výborným asfaltom, ktorý by jej mohla závidieť nejedna štátna cesta.

Sadáme na bicykle a hybaj hore. Cesta najskôr prudko stúpa na po cca kilometri sklon trošku povolí a tak sa pomedzi pedáľovanie a fučanie dá aj porozprávať. V závere asfaltky na mieste zvanom Žimerová obhliadneme terén, nájdeme husté kriaky a fuk bicykle do nich. O tomto čase tu už niet ani hubárov, ani turistov a tak dobre zamknutú kôpku karbónov v súčte za temer desať litrov opúšťame s menšou neistotou.

Chodníček na Choč stúpa. A celkom prudko, ale neľakajte sa. Trošku sa potácame lesom a už sa aj škrabeme ľahkými retiazkami do sedla Vráca. Konečne výhľad, ktorý stojí za ten pot. Ale ešte nie sme hore. Opäť sa zanoríme do kosodreviny a naberieme smer sever. Chodník stúpa a v lete je tu celkom úpek, obzvlášť, keď nefúka a slnko nahreje tmavú kosodrevinu. Voda nikde, takže si do batôžka pribaľte viac ako obvykle. Rozhodne je lepšie pár pohárov vyliať, ako skapíňať smädom a dávať tak ešte väčšie pecky srdiečku.

Ešte jedno retiazkové stúpanie – krátke asi cca 4 metre a sme v záverečnom stúpaní. Z predvrcholu je už nádherný výhľad na celú liptovskú stranu. Vidieť Nízke Tatry, Západné Tatry, Chočské vrchy, Veľkú aj Malú Fatru. Krása. Chvíľku sa zdržíme a začneme zostupovať, je už december a slnko sa ukladá k spánku o čosi skôr ako v lete. Ak sa sem vyberiete v zime alebo cez skorú jar, určite odporúčame aspoň retiazkové mačky s ktorými je hlavne zostup oveľa bezpečnejší a rýchlejší.