Ako sme obišli Everest – v Nízkych Tatrách

Už to bude pár zím ako sme posledne krepčili v Ľupčianskej doline na Železnom po zimnom Cyklonáreze. Skrz žalostného stavu cesty do týchto končín chodím odvtedy iba raz / dva razy v lete a raz v zime. V zime preto, že ma volajú chlapci z kotliny na spoločnú jazdu. Veď sú tu doma.

Už ani neviem, v ktorom roku skrsol Miňovi v hlave tento nápad. A odvtedy sa vždy bojím jeho telefonátu, pretože ma zastihne v strede zimy, kedy je moja aj tak biedna kondícia ešte biednejšia. Ale musím povedať, že strach je vždy neopodstatnený. Viem, že by ma chlapci stratili za prvým bučkom, ale našťastie tieto jazdy berú ako výlet a tak môžeme ísť spolu.

Okolo Everestu

Kto nevie, tak Everest je kopec nad Železným, ktorého pravý názov ani nepoznám. Dosť na tom, že zo severnej strany je dosť prudký a práve sem viedol nočný prológ posledného Cyklonárezu. Svah je taký príkry, že sme tam pre istotu natiahli fixné lano, aby sa pretekári s bicyklami na chrbte dáko vyteperili hore.

Zážitok to bol teda mocný. Kto vie, či sa niekde v Ľupčianskej doline za dve hodiny povedalo toľko nadávok ako tam. Pochybujem 🙂 No ale už je to šťastne za nami a snáď zostali iba pekné spomienky a jeden Garmin zadupaný niekde v lístí.

Štartujeme z Prievalca

Nenápadné sedielko nad Železným s vysielačom a malým parkoviskom pre pár áut. Vyberieme bicykle z auta a Milan nás hneď vedie do lesného zjazdu. Nič náročné, no v roztápajúcom sa snehu predsa len predné koleso sem tam opáči reflexy jazdca. Potom už naskočíme na lesnú cestu smerujúcu na západ.

Prejdeme okolo peknej chaty a striedavo stúpaniami a klesaniami viac menej vrstevnicou s krásnymi výhľadmi na Nízke Tatry a Veľkú Fatru obehneme poza komíny domov Liptovskú Lúžnu. Jazda je to ako chôdza po ľane pretože sú  v snehu vyjazdené iba dve tenké koľaje od auta a neposlušné cyklistické plášte v nich nechcú držať stopu celý čas.

V nich to, samozrejme, ide najľahšie aj najstabilnejšie. Akonáhle vás požuje mimo nich amen tma. No ale napredujeme a krásne jarné počasie tak typické pre január robí dobrú náladu z odchádzajúcej zimy, ktorá nás na Liptove trápila štyri dni.

Chodíčkom pod Salatín

Tu už krútiť neslobodno, ale nikomu sa ani nežiada. Svah jednak stúpa a jedna je tu ešte dosť snehu. Potlačíme. V zástupe ako husi ťaháme svojich tátošov snehom do Ráztockého sedla. Ak by mal niekto chuť tak v lete sa z tohto miesta začína stúpanie na Salatín – mimochodom celkom kruté.

Spoza stromov trčí Kriváň a aj z takejto diaľky vyzerá majestátne. To už ale sedíme na bicykloch a tak nejak v maximálnej snahe o koordinované pohyby schádzame lúkou na Ľupčiansku stranu kopcov. Čaká nás napojenie na lesnú cestu a zároveň trasu posledných dvoch ročníkov Cyklonárezu.

Prečítajte si tiež:

Na Neznámu v sedle Superior XP969
Je to krátke zvezenie a tak v tomto mini článočku nakombinujem popis peknej cyklotrasy s rýchlym ohmataním karbónového modelu bicykla od značky Superior. Trochu si to skrátim a dnes zájdem autom až do Svarína

Tu na severe síce nemrzneme, ale v tieni kopcov je o poznanie chladnejšie v porovnaní s opačnou stranou. Netrvá to dlho a navyše, každý sa už nejako vie obliecť do takýchto podmienok. Šviháme rúbaniskami, ktoré sa menia na mladé lesy a keď tadiaľto pôjdem na dôchodku, už bude asi po výhľadoch.

Už len na hlavnú

Posledné stúpanie, nádherné výhľady a už iba posledný zjazd na asfaltku spájajúcu Ľupču s Lúžnou. Na nej sa medzi časom vyhrali cestári aj odmäk. Prejdeme cez Železným, priestorom štartu popod vypnutý vlek a hore  späť do sedla. Ďalšiu spomienkovú jazdu máme za sebou. Bolo to znovu parádne, len škoda, že pravé zimy sa z tohto kraja tak rýchlo vytratili.

Kto vám prináša tieto riadky?

Majo Illéš

Volám sa Majo Illéš a som najstarší chren z partie, prvá písomná zmienka o mne je z roku 1981. Pár rokov som pracoval ako profesionálny horský záchranár, následne ako redaktor v motocyklovom časopise Motohouse, pretože môj život vtedy napĺňali motorky a cestovanie. Neskôr som okúsil prácu kameramana a strihača v televízii, až sa to napokon celé zlialo a teraz môžem fotiť, písať, kamerovať, cestovať, chodiť po horách a žiť svoj sen vo vlastnej firme – Bicyklom po Slovensku.

Moje články Tvoríš obsah? Ukáž ho svetu!