Ako vytiahnuť ženu na bicykel počas zimy a blata na traily?!

Bol presne deň od začiatku oficiálnej jari, vonku poletoval sneh, teploty kolísali jemne nad nulou a mne doma trčali dve rakety na dvoch kolesách. Môj Superior Team XF a nový e-bike od Superioru eXF 9039 . V tréningovom pláne mi navyše svietil voľnejší deň, a tak mi napadlo – ako by som ho využil z pozície športovca a dobrého priateľa?

Hneď ako sa Klaudia dozvedela o e-biku, problém nerobila ani zima, ani blato a ani sneh 😀 . Normálne som musel prepočítavať, čo sa deje, keďže nemá vyslovene povahu dobrodruha. Netrvalo ale dlho, a už ma hnala nakladať biky do auta. Avšak po minuloročnej skúsenosti s e-bikom na Podbanskom, kde bol úsmev od ucha k uchu, sa tomu príliš nečudujem..

Naša trasa začala spred Vlčieho Dvora v Bielom Potoku, odkiaľ sme sa vybrali asfaltovou cestou stúpať na už slnkom osvietený Vlkolínec. Začína byť teplo, možno to bude aj tým, že sa tu hneď od začiatku zapína režim Boost :).  Turistov je omnoho menej ako to býva obvykle, a tak tu prevláda pokojné ticho s prebúdzajúcou sa prírodou.

Z Vlkolínca mierime šotolinovou cyklotrasou popri penzióne Gejdák až na sídlisko Baničné v Ružomberku. Tam už mám najazdený jeden miestny strmý chodníček, ktorý vedie až nad Kalváriu, smerom na Hrabovo. Tu pred kopcom Klaudia kuká po mne, či mi ne****, aby do kopca tlačila bike vari ťažší ako ona. Zapíname ale režim Walk, ktorý má neskutočný nový motor EP8, a naraz e-bike ťahá dievku stúpaním, kde by mala sama so sebou problém: “Však to ťahá ako pes!”

Zo zasneženej lúky mierime cez Hrabovo na “Obrovu cestu” smerom do Čutkovskej doliny. Touto cyklotrasu som šiel prvýkrát a prekvapili ma naozaj pekné výhľady na okolie RK a dobre značené čisté chodníky pre turistov a cyklistov. V Čutkove je stále pekne, ako vždy, a podľa mňa tu majú najlepšie bryndzové halušky na Slovensku, veľmi odporúčam ochutnať.

Haluškovať dnes ale nebudeme, vchádzame opäť do mestskej časti Klačno, cez ktorú sa presúvame do Hrabova, a tu začína skutočný terén MTB cyklistiky. Úzky chodník plný koreňov, namrznutého snehu a blatka, no, presne to, čo si musí zamilovať každý biker. Z Hrabova sa kúsok po asfalte presunieme na oficiálne ružomberské traily, ktoré vedú krásnym traverzom okolo Sidorova. Tu už trochu vidím strach v očiach Klaudie pri pohľade na miestami strmé útesy nad asfaltovou cestou, ktorá vedie až na Malinô Brdo.

Dostávame sa pomaly na Vlkolínske lúky a čaká nás už len zjazd nadol na miesto štartu. Ešte si vychutnáme kúsok zjazdu po traili, a po približne kilometri odbáčame a napájame sa opäť na šotolinovú cyklotrasu smerom na Vlkolínec. Nebrzdíme, nestojíme, žalúdky už poriadne spievajú, tešíme sa na teplý obed.

Náš výlet trval celkovo 3 hodiny so vzdialenosťou necelých 30 km a nastúpanými 960 v. m. Po zimnom spánku to bol pre Klaudiu poriadne výživný výjazd, na ktorom nechýbalo blato, sneh, traily, kríza na “hlaďák” a ani ten jej vysnený piknik 🙂 . Výlet sme si parádne užili, veď zas nie je toľko príležitostí, kedy by som sa s ňou mohol vyblázniť horou mne normálnym tempom :D.

Na e-bike by si vraj zvykla, ale taký mäkký zas nie som 😀 . Z baterky ledva ubudli 2 z 5 paličiek, takže dojazd bicykla je vynikajúci, veď výrobca udáva cez 150 km. Na 12-prevodové radenie si zvykala rýchlo, no pri režimoch Trail, či Boost jej tie najväčšie pastorky veľmi nebolo treba. O pohodlie pod zadkom sa starali 2,6″ plášte Nobby Nic od Schwalbe, ktoré, keď podhustíte 50-kilovej babe, netreba jej ani tých 140/130 mm zdvihu od RockShox. Je to ale iná jazda na takom traktore oproti bicyklu z Kauflandu, preto ju furt sprevádzali slová ako: “zadok dozadu!”, “pusti brzdy, zhoria!”, “neboj sa toho, veď máš riadne gumy!”…

Vonku už teraz počasie vyzerá rozhodne krajšie, lesy pomaly schnú, a tak, páni, nezabúdajte ani na svoje polovičky. Aj keď nie s elektrikou pod zadkom, oni sa potešia, veď žene stačí málo, všakže? 🙂

Ciaoo