Doprava ZADARMO pri nákupe nad 100 €
Niečo o výletoch na bicykloch okolo Balatónu som už za tie roky postrehol, ale skôr len tak povrchne. Toto sladkovodné jazero púta pozornosť pri cestách do Chorvátska hlavne svojou obrovskou vodnou plochou, ktorá činí 591 kilometrov štvorcových. Napriek veľkej ploche dosahuje priemernú hĺbku len tri metre, voda sa vďaka tomu rýchlo prehrieva a plavcov tu môžete vidieť o niečo skôr ako v iných jazerách. Poďte so mnou bicyklom okolo Balatónu.
Prvá z dvoch nocí?
Pretože najväčšie jazero v strednej Európe je od Liptova necelé štyri stovky kilometrov a po prvej tretine hokeja usudzujem, že je to stratený čas, sadám do auta. Cesta to dáka vábna nie je, ale napokon preskočím Dunaj a niekde 30km pred cieľom ma ešte navigácia vyvedie na diaľnicu, nech to teda za niečo stojí aspoň finančne.
Kemp som si vyhliadol niekde na severe čo najbližšie k nám. Prichádzam pár minút po desiatej večer. Brána zatvorená. Dáku ťažkú hlavu si z toho nerobím, lebo miesta mám dosť aj pri bicykli vzadu. Zaparkujem kúsok o brány a vyberiem sa na peší prieskum. Z maringotky niekto vylezie, dohodneme čo a ako a brána sa otvorí. Rozložím stan na streche a už aj spím.
Ráno a príprava
Dáky veľký prípravkár som je teda nie. Budík nastavený na piatu rešpektujem, vytrepem sa zo stanu, nahodím na seba nejaké oblečko a pomedzi to do seba tlačím tresku s rožkom. Doma pri manželke to bývajú krajšie raňajky, ale tu mám tak akosi pocit, že raňajkami strácam čas.
Dotrepem sa k bráne a toť prvý problém. Brána zatvorená. Nevadí. Lenže platiť sa dá až od 6:30 do 17:00. Pochopiteľné, lenže teraz tu nik nie je a večer by som chcel vypadnúť. Pravdepodobne až po piatej. Našťastie pani prichádza do práce skôr a tak o 6:05 už natešení čakám na terminál pri okienku. Vypíše údaje, skopčí občiansky a čakáme. Čakáme. Čakáme. O 6:30 mi podá terminál, pípnem a idem.
Kopcovitá strana
Všade sa píše, že severná strana jazera je viac kopcovitá. Asi áno, ale pretože som iba vyrazil, malé briežky ma nijak nezaskakujú. Cestička vedie pomedzi domy v úvode vysoko nad Balatónom. Takto za ranného slnka krásny pohľad. Stretávam iba cyklistov. Žiadne autá. V hlave mi utkvela nejaká útla baba idúca oproti, s ktorou som sa zdravil a vyzerala rovnako natešene ako ja.
Cesta ubieha dobre. Sklopí sa k brehu jazera a tachometer hlási nejakých 30km. Cítim sa celkom ok, ale v hlave preratúvam. To vážne ešte skoro 7 krát toľko? Začínam pochybovať o tomto nápade. Možno som mohol ešte trochu potrénovať. So stúpajúcim slnkom na oblohe otvárajú svoje brány aj nespočetné bufety a reštaurácie pri ceste.
Cyklopočítač SMART GPS C606 GPS dotykový USB
Muc-Off Bio Drivetrain Cleaner s rozprašovačom
LEZYNE Bombičková pumpička Control Drive CO2, 16g modra
Niekde okolo šesťdesiatky zastavím na prvý langoš a kolu. Až neskorší priebeh dňa odhalil, že bol aj posledným. 70 kilometrov. Ešte trikrát! Značenie tu inak majú pekné. Jednak nepoškodené cedule s názvami väčších ciest a údajmi o kilometroch k nim a tiež veľké smerovníky so šípkami nastriekané na ceste. Orientácia je na výbornú.
Južná strana
Pribúdajúcimi kilometrami chudnem ja, zásoba vody vo fľaši aj šírka cyklochodníka, ktorý má miestami asi iba meter. Ale ľudí tu ešte nie je veľa, takže mi to nevadí a jazdu si užívam až do najjužnejšieho mestečka Keszthely. Tu to píše nejakých 110km. Zastavím sa v bare pri ceste a vypýtam si nejakú malinovku z hadice. Sladká. Fajn. Jesť nechcem, stále niekde vo mne drieme langoš.
Tak a idem sa späť. Chodník zatočí svoje teleso aj mňa smerom na sever. Balatón sa vzdiali a do cesty naskáču stúpania pomedzi vinice. Fíha. Asfaltový chodníček občas prerastú korene okolitých stromov a cesta teda nie je ani zďaleka taká hladká ako na východnej strane. Opäť stretávam dievčinu z rána. Vyzerá rovnako natešená, čo o sebe už tvrdiť nemôžem.
Čo stúpanie to boj. Ale stále obieham nejakých cyklistov, tak si vravím, že to také zlé v celku nebude. Napriek tomu prepadnem nejakému duhu paniky, že tu budem šróbovať do noci. Prestanem zastavovať a krútim bez prestávky až do 164km. Míňam bufety, ale hlad dáky extrémny nepociťujem.
Vlaky a východ
Do cieľa zostáva posledných 40km. Ešte síce necítim, že by som mal vyhraté, ale už to nejak dokončím. Zložím sa na lavičku v parku a po rannom langoši vtlačí do seba pár hryzov salámy so suchým rožkom. Aj rozmýšľam, že to dokrútim bez gélov, ale potom ma premôže zodpovednosť a jednu tubu asteroidov do seba vtlačím.
Celkom sa vlečiem, keď ma obehne nejaká premotivovaná dáma s manželom, ktorá rúbe sťa posledných sto metrov do cieľa Tour de France. Ok. Výzva prijatá. Na chvíľku zabudnem na bolesť a celkom ma deväť kilometrov baví sledovať, ako strašne ju žuje, keď sa otáča, aby sa presvedčila, že som stále za ňou.
100km gravelom Liptovom a OravouPrečítajte si tiež:
Začnem už tradične od našej predajne Bicyklom po Slovensku v Okoličnom. Poďte so mnou 100km s gravelom Liptovom a Oravou.
Ale áno. Napokon má síl viac. Nechám ju ísť a venujem sa ďalej svojmu trápeniu v pomalšom tempe. Inak vlaky. To je samostatná kapitola. Na východnej strane jazdia motoráčiky s vagónmi pre bicykle. Môžete sa tak odviezť niekam a vrátiť sa bicyklom. Na tejto západnej strane jazdia vlaky tiež. Jeden vyzeral ako vyhorený. Službu ponúkajú asi rovnakú, volil by som ale východnú stranu.
Kemp
Posledných 20. 10. 8. Teda hádam neklamali. Ale nie. Prichádzam ku kempu, keď tachometer hlási 205km. Tej jeden navyše z pôvodne plánovaných 204 som nakrútil pri malom zablúdení. No a záver? Jazda okolo Balatónu je pekná, ale odporúčam ju rozdeliť na viac dní, aby ste si mohli viac užiť všetky pláže, bary, vyhliadky, móla či výlet loďou. Takto je to iba také naháňanie, ale aj to má svoje čaro. Balím auto a režem domov.
CANNONDALE Topstone Carbon 3 GRX 2x (54)
CANNONDALE Super Six EVO Hi-MOD 2 red 56
CANNONDALE Topstone 3 storm (L)
V úplnom závere by som chcel poďakovať jednej z reštaurácií na východnej strane. Keď už som mal plné zuby sladkých vôd zo svojich fliaš, zastavil som sa na čistú minerálku. Chvíľku som tam pobudol a vsiakol pol litra minerálky s citrónom. Keď som chcel zaplatiť, čašník iba zamával, že to je ok. Takže moc ďakujem bistru Téged Várlak.