100km gravelom Liptovom a Oravou

Vlna teplého počasia dorazila aj k nám pod kopce, škoda by bolo doma sedieť. Vyberiem gravel a v hlave si pospájam bočné aj poľné cesty, po ktorých by sa dalo prejsť pár kilometrov a niečo aj vidieť. Začnem už tradične od našej predajne Bicyklom po Slovensku v Okoličnom. Poďte so mnou 100km s gravelom Liptovom a Oravou.

Zelenými lúkami

Poza mesto preletím na jeho okraj a začínam prvé malé stúpanie asfaltkou do dedinky Trstené. Prvýkrát vidieť Západné Tatry za zeleným horizontom jarných lúk a Liptovský Mikuláš sa pomaly stráca za chrbtom.

Odbočím vľavo, prefrčím krajom Bobrovca, zletím pekným zjazdom a v miernom stúpaní zas smerom na sever prejdem Pavlovou Vsou. Odtiaľ je to už len kúsok do Liptovských Behároviec, kde na chvíľku opustím asfalt.

Poľnačkou za sucha v pohode zjazdnou sa spustím do Trnovca a cez hôľny kopce už po asfaltke prejdem do Liptovských Matiašoviec. Miniem kostol s množstvom zaujímavých príbehov a som v stúpaní na Huty. Toto je jediný úsek tejto trasy po hlavnej ceste inak zhodný aj s trasou okolo Tatier.

Našťastie, dnes aút nie je veľa a zdá sa, že vodiči si na cyklistov zvykajú. Čas úplne neviem, nenaháňam to, ale v pohody vyleziem na vrchol tohto horského prechodu – vodičmi označeného aj za jeden z najkrajších na Slovensku – najkrajší- nie najstarší, ako chybne hovorím vo videu. Pardon.

Krajom Oravy a Kvačianskou dolinou

Na vrchole prechodu zjem nejaký rožok a spúšťam sa dolu. Zjazd je to poriadne dlhý a keď na hranici Oravy stočím zas vľavo dolu do dediny Huty, naberie ešte väčšie grády. Dedinkou len prefrčím, znovu zídem z asfaltu a vchádzam do Kvačianskej doliny od severu. Dnes je sviatok, na parkovisku stojí kopa áut, čo predpovedá tlačenku a tak aj je.

Mlyny Oblazy na tejto jazde vypustím, ak máte šťastie na kľudnejšie dni, absolvujte túto malú zachádzku – stojí za to. Tu už ale pomedzi staré lístie, skaly, korene, ľudí a psy kľučkujem smerom k južnému koncu doliny. Do doliny alebo v tomto prípade skalného kaňonu nazriem len z jednej vyhliadky. Skôr než sa nazdám, vypľuje ma les na začiatku doliny z Liptovskej strany.

Popod les na Oravu

Pôvodne som zamýšľal vyliezť na hlavnú cestu k Mare, ale to by bola škoda. Zatáčam ešte v Kvačanoch vpravo a poľnými cestami po poliach a krajom lesa prefrčím terénne vlnky k Prosieckej doline a následne do Liptovskej Anny, kde číhajú zo dva zákerné stúpania.

Prečítajte si tiež:

Gravel Cannondale Topstone 4 – rýchle a lacné vozenie
Gravle Cannondale Topstone 4 spĺňa všetky podmienky dôležité pre prvý gravel – je lacný, rýchly aj ľahký. Aby som ale nepreskakoval. Čo to gravel vlastne je?

To už som pod strážcom Sestrčskej doliny – Liptovským hradom. Zamierim na sever a nepúšťam sa asfaltky vedúcej do prvej oravskej dedinky Malatiná. Chvíľku sedím v odpočívadle na jej okraji, natlačím do seba sacharidy a poď ho do stúpania dedinou. Nič dlhé. Prehupnem sa cez horizont a bicykel začne zrýchľovať v zjazde smerom do Osádky.

Asfaltu odolám, odbočujem na lúčny hrebienok s parádnymi výhľadmi a rozhľadňou s hojdačkou na jeho konci. Pár krát nechám vyletieť nohy nad obrysy majestátneho Choča a už sa aj vrhám do rozbitého zjazdu. Z Osádky zas asfaltom v celkom výživnom stúpaní hore a popod Jastrabou dolinou popod Choč do Lúčok.

Liptovský záver

V Lúčkach mám plán niečo zjesť, ale je tu podobne plno ako v Kvačianskej doline. Jedenie teda odkladám na ďalšiu dedinu. V Liptovskej Teplej natrafím na otvorenú reštiku s pizzou. Pre hladného nič planého, ako hovorila moja stará mama, ale už by som sem asi nešiel.

Bočnou asfaltkou prejdem okolo družstva a za Bešeňovou vybehnem na pár metrom na hlavnú cestu. Sotva sa to rozbehne už odbočujem vpravo na Vlachy. Stúpanie krátke, ale celkom strmé zožujem rýchlo. Spúšťam telo okolo nádrže Bešeňová, nech si kus oddýchne pred stúpaním na priehradný múr Liptovskej Mary.

Tu si akosi zabudnem vypnúť kameru, čo stojí zvyšky batérie. Nevadí. Prebehnem po múre, podleziem železnicu lebo vody stále málo a už prichádzam na kraj Fiačíc alebo aj Gôtovian. Stočím vľavo na vekom poznačenú poľnačku a po burgovcoch opatrne preskáčem do Galovian.

Odtiaľto už iba po hlavnej do Liptovského Mikuláša, kde naskočím na cyklochodník a “dobijem” miesto štartu. Spolu to bolo tuším 103 kilometrov s troma preskočeniami Chočských Vrchov.

Stiahnuť súbor trasy vo formáte .GPX

Kto vám prináša tieto riadky?

Majo Illéš

Volám sa Majo Illéš a som najstarší chren z partie, prvá písomná zmienka o mne je z roku 1981. Pár rokov som pracoval ako profesionálny horský záchranár, následne ako redaktor v motocyklovom časopise Motohouse, pretože môj život vtedy napĺňali motorky a cestovanie. Neskôr som okúsil prácu kameramana a strihača v televízii, až sa to napokon celé zlialo a teraz môžem fotiť, písať, kamerovať, cestovať, chodiť po horách a žiť svoj sen vo vlastnej firme – Bicyklom po Slovensku.

Moje články Tvoríš obsah? Ukáž ho svetu!