Bicyklom okolo Liptovskej Mary po cyklochodníku?

“Na cyklochodníku okolo priehrady Liptovská Mara vás nečaká žiadne náročné stúpanie ani strmé zjazdy, a tak je táto trasa vhodná aj pre menej zdatných cyklistov” – hovorí citácia z nejdenej stránky. Dosť ma zaujala, lebo cyklochodníkom okolo Liptovskej Mary by sme sa síce nezaradili medzi svetovú špičku v turizme, ale aspoň by sme sa tak trochu chytili. Žiaľ, skutočnosť je, že okolo priehrady nevedie žiadny cyklochodník a teda bicyklom okolo Liptovskej Mary po cyklochodníku to nepôjde.

Pretože takéto a podobné informácie považujem za minimálne veľmi nepresné, obišiel som Liptovskú Maru s bicyklom aj kamerou, aby si každý mohol urobiť názor – hlavne tí, ktorí majú rodiny s malými deťmi a už už sa chystali na parádny výlet okolo vody.

Bicyklom okolo Liptovskej Mary

Či s chodníkom alebo bez, ide o obľúbený okruh cyklistov s množstvom variant, ktorými si putovanie môžete skrátiť či predĺžiť, zľahčiť aj poriadne sťažiť ak zájdete aj do okolitých vŕškov. V tomto článku opíšem najľahší variant. Vyberieme sa z Liptovského Mikuláša popri Váhu. Cyklochodníkom. Ale naozaj. Zatočíme vľavo potom popod železničný most vpravo a sme na jeho konci.

Je čas zaradiť sa na pravú stranu vozovky a trpieť autá, ktoré tak nejak trpia s nami. Na okraji mesta cestu rozšíri široká krajnica označená ako pruh pre cyklistov. Netešte sa. Po zhruba kilometri končí pri miestnom aquaparku a cyklistom zostáva krajnica. Na tú bol projektant obzvlášť skúpi a keď trochu nadnesieme, žiadna tu nie je.

Frčíte rovnou cestou smer Liptovský Trnovec a hlavne v letnej sezóne tak nejak s každým blížiacim sa autom od chrbta dúfate, že dnes ešte nenadišiel váš deň. V Liptovskom Trnovci je pláž, kemp, ubytovania a doprava je tu naozaj v niektorých dňoch hustá.

Na úplný raj sa to nezmení, ale od Trnovca je doprava už zvyčajne kľudnejšia. Krajnica, samozrejme, žiadna. Cesta sa kľukatí, občas uvidíte Maru – momentálne ani nie, lebo vyschla, ale je tu pekne. Vyšvihnete na bicykloch malé stúpanie a už aj režete dolu. Tu sa odpája cesta na Oravu a Poľsko a doprava zas o niečo zoslabne.

Blížime sa k vode

Ak brázdite túto trasu večer, keď áut je minimum po ľavej ruke vidíte vodnú hladinu a v konároch nad vami štebocú vtáky, nemôžete to nemilovať. Na našej jazde už však odbočujeme na Bobrovník, ak by ste chceli viac kopcov tak hajde rovno na Potok. Smerujeme k priehradnému múru okolo kostolíka – inak pekné miesto s lavičkami pre oddych a po múre na druhú stranu Liptovskej Mary.

My ideme kratučký variant. Po hrádzi chvíľku pokračujeme hlinenou cestou a pieskom po brehu priehrady a nenápadným podchodom to strihneme popod diaľnicu aj železnicu. Tradá, sme na asfaltke za Gôtovanmi. Ešte stúpanie hore dedinou a už aj točíme vľavo po asfaltovom koberci hlavnej cesty smer Liptovský Mikuláš.

Čaká ešte jedno stúpanie nad Kríž potom zjazd a rovina ku Galovanom a už len také jemne zvlnené roviny k okraju mesta. Cesta sa tu robila komplet nová toť nedávno. O to viac hlava neberie, že keď už nie rovno cyklochodník, tak aspoň krajnicu mohli natiahnuť širšiu. Ale my sme skromní národ, vďaka aj za novú cestu.

Ani sme sa nenazdali a sme v meste opäť pri Váhu, kde sme začínali. Tento a hlavne dlhší okruh cez Bešeňovú je veľmi obľúbený a mám ho tiež rád. Ideálne je (podľa mňa) vydať sa na cestu po piatej večer (v lete, samozrejme) keď je doprava slabá a Liptovskú Maru zalievajú večerné lúče slnka.

Aké to je medzi autami?

Šoféri sa učia a veľkú väčšinu z nich musím pochváliť. Samozrejme, čím idete rýchlejšie, tým sa autá približujú pomalšie a o to je jazda bezpečnejšia. Nejaké trajdanie sa krokom je vhodnejšie na iné trasy. Určite by som sem nebral malé deti a už vôbec nie tie v cyklovozíku.

Ak sa ale radi vozíte svižnejšie a autá vám nevadia, môže byť, že si večernú jazdu na bicykli okolo Liptovskej Mary zamilujete.

Stiahnuť súbor trasy vo formáte .GPX

Kto vám prináša tieto riadky?

Majo Illéš

Volám sa Majo Illéš a som najstarší chren z partie, prvá písomná zmienka o mne je z roku 1981. Pár rokov som pracoval ako profesionálny horský záchranár, následne ako redaktor v motocyklovom časopise Motohouse, pretože môj život vtedy napĺňali motorky a cestovanie. Neskôr som okúsil prácu kameramana a strihača v televízii, až sa to napokon celé zlialo a teraz môžem fotiť, písať, kamerovať, cestovať, chodiť po horách a žiť svoj sen vo vlastnej firme – Bicyklom po Slovensku.

Moje články Tvoríš obsah? Ukáž ho svetu!