Hrebeň Považského Inovca na bicykli

Radi trávite dlhé hodiny v prírode na bicykli? Vychutnávate si ticho, traily a jedinečnú atmosféru, ktorú nájdete len na horách? Ak áno, hrebeň Považského Inovca je na dobrodružstvo ako stvorený. Nie nadarmo sa o ňom povráva, že ide o najkrajšiu značenú cyklotrasu na Slovensku – dlhú takmer 100 km s prevýšením 2700 metrov. A túto trasu som si bol užiť aj ja.

Je piatok, 4:00 ráno, zvoní budík a mne sa vstáva o niečo ľahšie. Dnes ma čaká výnimočný deň, plný nových miest, ktoré som už dlho plánoval navštíviť. O necelú hodinu odchádza vlak. Nelením, všetko poctivo chystám, po chvíľke sadám na bicykel a letím na železničnú stanicu. Do Trenčína cesta trvá približne 1,5 hodiny. Čas letí ako vietor a ani sa nenazdám, už pod Trenčianskym hradom zapínam Garmin.

Dobrodružstvo začína

Prejde len pár minút a prichádza prvé stúpanie – krásnym lesoparkom Brezina. Ten je súčasťou Strážovských vrchov a jeho najvyšším bodom je Kozí vrch (381 m n. m.). Nachádza sa tu množstvo trailov, výhľadov a cyklotrás. Naozaj zaujímavé miesto, no ja sa napájam na červenú cykloznačku, ktorá ma bude sprevádzať celým dnešným dňom.

Cesta je pekne upravená so svižným sklonom a ja prvé kilometre doslova letím. Vždy si užívam nové prostredie, všetko je neznáme a teším sa, čo bude za rohom. Preventívne si pískam, nech ma neprekvapí lesná zver – je predsa len skoro ráno a už ma stihol vystrašiť zajac, ktorý mi skočil takmer pod koleso.

Poľná cesta sa strieda s lúkou a pomaly naberám výškové metre. Začínajú sa ukazovať prvé výhľady a spolu s ranným slnkom vytvára príroda skvelú atmosféru.

Čas na kávu

Postupne sa dostávam hlbšie do lesa a napájam sa na krásny chodník, ktorý vedie popri lesnej železnici. Ešte prebehnem cez obec Jarky a Garmin ma upozorňuje na najdlhšie stúpanie dňa – 9,5 km s prevýšením 700 metrov a priemerom 6,9 %. Úprimne sa teším, mám rád dlhšie kopce a ako bonus, v druhej polovici sa nachádza Inovecká chata.

Cesta je vo výbornom stave, stúpanie si užívam a teším sa na kávu. Inovecká chata sa nachádza severne od vrchu Inovec (1041,6 m n. m.) vo výške približne 790 m n. m. Pôvodná chata bola postavená v medzivojnovom období, počas druhej svetovej vojny bola zničená a nová vznikla v 50. rokoch 20. storočia.

Veľmi pekné miesto a jediné na trase, kde sa dá dať káva. Nestrácam však veľa času, dopĺňam vodu a sadám späť na bicykel. Na hrebeň zostáva nastúpať ešte približne 200 výškových metrov.

Teraz príde to pravé orechové

Som hore. Slnko už začína poriadne hriať, vzduch sa ani nepohne a predo mnou sa otvára celý hrebeň – krásny zelený les, perfektné výhľady, svižné traily a ticho, ktoré prerušuje len moja rolnička na volante. Ranný zajac mi úplne stačil, ďalšie prekvapenia nepotrebujem ha-ha.

Pokračujem juhozápadným smerom cez Krželnicu (968 m n. m.) a Vtáčí vŕšek (910 m n. m.) po mierne zvlnenom chodníku, ktorý ma privádza k miestu s názvom Tri boky. Hneď je jasné, prečo ten názov – tri strmé úseky, miestami cez 20 %.

Prečítajte si tiež:

Malá bodka za sezónou v Strážovských vrchoch
Azda každý cyklista, či cyklistka to pozná. Dni sa začínajú skracovať, teplota postupne klesá, telo je po celom roku tých pre nás najkrajších aktivít unavené. Hlava by síce ešte lietala niekde po lesoch, dolinách či hrebeňoch

Niektoré pasáže tlačím, ale väčšinu sa snažím vyšliapať. Naskakujú kilometre aj výškové metre, únava sa ozýva, ale výhľady a krásne traily to okamžite vynahrádzajú. Hlavou mi prebehne, aký som vďačný, že tu môžem byť.

Tieňu a vody v bidóne je čoraz menej

Strmých lúčnych stúpaní pribúda a slnko praží naplno. Uvedomujem si, že som zanedbal pitný režim – čo môže byť problém. Prepínam do „šetriaceho režimu“. Ha-ha. Stále sa držím červenej cykloznačky a po pár kilometroch prichádzam do obce Bezovec, kde dopĺňam vodu aj energiu a spokojný pokračujem ďalej.

Celá trasa je mimoriadne pestrá, no najviac ma chytilo za srdce miesto Veselé Vŕšky (513 m n. m.). Obrovská zelená lúka, kľukatá cesta a všade naokolo pasúce sa kone – neopísateľný pohľad. Jedinečné miesto.

Stihnem vlak? Leopoldov alebo Trnava

Pomaličky, ale isto sa blížim k Hlohovcu a užívam si rýchle traily. Ešte pár miernych stúpaní a znova „strecha“, ktorú som musel tlačiť. Dnešok je celý ako na hojdačke – hore, dole.

Moc som nestál, takže mám príjemnú časovú rezervu a možnosti. Garmin ma vyvádza z lesa a predo mnou sa ukazuje Hlohovec. Po krátkom zjazde lúkou prichádzam k penziónu, ktorý tam pôsobí ako odmena.

Doprajem si kávu, kofolu a kontrolujem spoje domov. Z Hlohovca je cesta do Vrútok trochu komplikovaná – treba prestupovať v Leopoldove aj v Trenčíne. To sa mi úprimne nechce.

Vyberám možnosť B – 20 km do Trnavy. Tam nastúpim na vlak, ktorý odchádza za 50 minút. Rýchlo kupujem lístok a štartujem. Ak stihnem, ešte doma stihnem jazero,  motivácia je silná.

Slnko páli ako šialené, ale časovka na stanicu vyzerá dobre. Desať minút pred odchodom vlaku prichádzam do Trnavy. Super! Ešte stíham kúpiť občerstvenie. Je len 15:00 a ja mám za sebou perfektnú jazdu v nádhernom prostredí.

Som vďačný, že môžem zažívať takéto dni. Mám dnes celkom dosť, pretože hrebeň Považského Inovca s bicyklom dá naozaj zabrať, ale ako zvyknem hovoriť –  nohy sa zahoja, ale spomienky na dnešok mi ostanú navždy.

Stiahnuť súbor trasy vo formáte .GPX

Kto vám prináša tieto riadky?

Milan Ruttkay

Mám 36 rokov, pochádzam z Turčianskej kotliny, zaujímajú ma témy ako výživa, zdravie, životná rovnováha. Mám rád kalisteniku, hory a zo všetkého najradšej trávim čas na bicykli.

Moje články Tvoríš obsah? Ukáž ho svetu!