Bicyklom okolo Tatier – proti smeru ručičiek

Jazdu bicyklom okolo Tatier na bicykli si môžete naplánovať rôznymi trasami na jeden či viac dní – podľa chuti a síl. Výhľady na majestátne vrchy aj široké údolia lákajú od jari do jesene množstvo cyklistov zo Slovenska aj Poľska väčšinou na cestných alebo gravel bicykloch. My vyrážame na túto trasu ešte pred začiatkom letných prázdnin.

Proti smeru hodinových ručičiek

Tatry sa mi podarilo obísť už vlani, ale tento výlet je novinka aj pre mňa. Jednak ide viac ľudí a tiež pôjdeme proti smeru hodinových ručičiek vďaka čomu budem môcť porovnávať. Názory sa rôznia. Jedným sa to páči viac takto a druhým opačne, ale týmto smerom je to vraj ľahšie. Moc sa mi to nezdá.

Už len preto, že z tejto strany je viac tiahlych stúpaní, ktoré až tak rád nemám a potom tiež najstrašidelnejšie stúpanie na Huty zostáva až na samotný koniec trasy. Ale vraj to nie je také zlé. Uvidíme.

Ráno

Stretneme sa v meste a cyklochodníkom vyšplháme na okraj Liptovského Mikuláša odkiaľ to bude už iba po cestách. Ranné slnko ešte moc nehreje. Pripravil som sa. Pod dres hodím nátelník Siroko, na dres staré potrhané termo s dlhým rukávom s tým, že keď sa oteplí, hodím ho niekde do koša a na to všetko ešte tenkú bundu od Mavic.

Takto naobliekaný vydržím za Pribylinu, kde zhodím len staré termo, ale pre istotku ho veziem ďalej. A dobre robím. Zjazd spod Štrbského plesa je takto ráno ešte poriadne svieži aj napriek letu, ktoré už klope na dvere. Hore dole, hore dole, ale viac menej dole a sme v Tatranskej Kotline.

Ide sa do Poľska

Popri ceste síce vedie cyklotrasa no vysypaná štrkom. Nič pre cestné plášte. Dupeme v riadku za sebou pomedzi autá v stálom stúpaní až do Ždiaru. Je sobota a doprava je to trochu hustejšia. Tento úsek sa mi až tak moc nepáčil. Zjem párok v rožku, zapijem kolou a poďme do stúpania na Príslop.

Potom zjazd na Podspády a zase stúpanie až za Tatranskú Javorinu. Ešte jeden zjazd a sme v Lysej Poľane na hranici s Poľskom, kde sa zas všetci počkáme a spoločne prejdeme mostom k severným susedom.

Vitajte u susedov

Ľudí ako maku. Všetci Poliaci chcú vidieť Tatry akurát dnes. Ale nie, robím si srandu. Pretlak je tu asi vždy. Auto, auto, motorka, autobus a zas auto. Stúpanie na Lysú je dnes rušné, ale našťastie krátke. Na kruháči sa hádžeme vľavo do zjazdu a spúšťame mierne unavené telá smerom do Zakopaného.

Droga Oswalda Balzera ako túto cestu volajú snáď nemá konca. Príšerný rovný kus asfaltu bez zákruty v miernom stúpaní. A mesto nikde. Keď sa konečne pod nami otvorí výhľad na Zakopané. Mestom iba preletíme, preto zjeme niečo v malom bufete na na okraji.

Prečítajte si tiež:

Bicyklom okolo Tatier
Musím priznať, že takú štreku som na bicykli ešte nikdy neťahal a tiež ju skúsiť hneď na jar nemusí byť najrozumenejší nápad, ale občas keď nad niečím moc premýšľame, vykutreme prekážky, ktoré ani neexistujú.

Zakopané takto v sobotu je nočná mora všetkých šoférov. Úzka cesta, dve plné čiary, chodci, motorky, autá a do toho ešte my a kone. Ako malá India. Podarí sa nám z toho vymaniť, nechať mesto za sebou a cesta zas začne ubiehať.

Späť na Slovensko

Preletíme popod Tatry a  hraničným prechodom na Suchej Hore vlezieme zas domov. V potravinách doplníme vodu a môže to začať. Najskôr strmý zjazd, potom strmé stúpanie a zas zjazd. Sme vo Vitanovej odkiaľ to pôjde už iba hore. Cesta sa kľukatú pomedzi stromy smerom na Oravice. Zatiaľ stúpa iba mierne, no v závere sa vyšvihne a celkom ma potrápi.

Zjeme čo mám a v duchu sa už pripravujem na Huty číhajúce za Zubercom. Už o nič nejde, len dôjsť domov. V najstrmšom úseku hneď v úvode zaradím najľahší prevod a voľáko to vymlynčekujem celé. Sme hore! Čaká na nás už iba klesanie a potom pár malých kopčekov pred mestom. Zvládli sme to všetci.

Tak kadiaľ?

Počasie sme mali úplne parádne. Žiadny vietor, teplota akurát a k tomu najdlhší deň v roku takže svetla na rozdávanie. Bol to parádny výlet. A či je krajšie ísť takto alebo opačne? Ani neviem, ale ak by som išiel bicyklom kolo Tatier zas, začal by som Hutami. Ani nie preto, že sú strmé, ale tým smerom idete tie dopravou najexponovanejší úsek okolo Žiaru dolu kopcom a vypadnete tak spomedzi áut trošku rýchlejšie. Aspoň ja si myslím.

Kto vám prináša tieto riadky?

Majo Illéš

Volám sa Majo Illéš a som najstarší chren z partie, prvá písomná zmienka o mne je z roku 1981. Pár rokov som pracoval ako profesionálny horský záchranár, následne ako redaktor v motocyklovom časopise Motohouse, pretože môj život vtedy napĺňali motorky a cestovanie. Neskôr som okúsil prácu kameramana a strihača v televízii, až sa to napokon celé zlialo a teraz môžem fotiť, písať, kamerovať, cestovať, chodiť po horách a žiť svoj sen vo vlastnej firme – Bicyklom po Slovensku.

Moje články Tvoríš obsah? Ukáž ho svetu!