Veľký Hodrušský okruh v lejaku

Banskú Štiavnicu sme mali v pláne už dlho, cyklotrasy v jej okolí boli príkladom pre značenie a údržbu mnohým iným miestam na Slovensku. Lenže ako to už býva, čím bližšie je víkend tým bližšie sú aj mraky až napokon v sobotu ránu celkom slušne leje. Pozeráme do mobilov na izbe, či predsa len nebude v náš prospech hrať náhoda v podobe aspoň nejakej diery medzi mrakmi na dve tri hodinky ale, žiaľ, nič. Lejak až do večera.

Už keď sme sa sem trepali, bola by hanba zostať sedieť na izbe. Obliekame goráče a stúpame cez námestie k úvodu cyklotrasy Veľkého Hodrušského okruhu. Chvíľku asfalt a hneď potom odbočujeme na lesnú cestu. Blato a mláky si postupne prestávame všímať, vyhýbať sa im už nemá žiadny význam. Letíme lesom, ktorý pohltila hmla, podmienky síce nie sú ideálne, ale príroda je krásna aj v takomto nečase.

Dobojujeme cez Kerling a popod Vtáčnik celú severnú časť okruhu, až nás cesta “vypľuje” v dedinke Hodruša – Hámre. Spúšťame sa ešte nižšie do Dolných Hámrov, odkiaľ opäť lesnou cestou začíname stúpať. Za sucha to tu pred pár rokmi celkom išlo, teraz to nemá konca. Cesta sa kľukatí lesom a dolinkami, za každou zákrutou čaká ďalšia a ďalšia až konečne prídeme komplet mokrí a zablatení prídeme do oblasti Kopanice.

Pozeráme na mapu a sedlo Červená studňa – teda začiatočný aj konečný bod tohto okruhu je ešte sakra ďaleko. V pamäti mám spomienku, že to už nebolo nejaké strmé a prešli sme to celkom rýchlo, ale nebudeme hrať na spomienky a dám na istotu. Balíme! Spúšťame sa asfaltkou späť do Hodruše a Červenú studňu už dobijeme po asfalte. Neviem, či to bolo správne riešenie, pretože sme stratili výšku a čakalo nás ďalšie výživné stúpanie, no po asflate to išlo predsa len trochu ľahšie ako v blate.

Do Banskej Štiavnice prichádzame ako dva prasatá. Už teraz je jasné, že zajtra nás na bicykel nedostane nik. Nič to ale nemení na tom, že okruh je to krásny a urćite sa sem vrátime, podľa možností, v lepšom počasí. Ak sa vám podarí vyhradiť si na tento výlet celý víkend, máte v meste čo pozerať, kam zabehnúť na kávu aj čo odfotiť. Podľa nás jedno z najkrajších miest Slovenska.

Kto vám prináša tieto riadky?

Majo Illéš

Volám sa Majo Illéš a som najstarší chren z partie, prvá písomná zmienka o mne je z roku 1981. Pár rokov som pracoval ako profesionálny horský záchranár, následne ako redaktor v motocyklovom časopise Motohouse, pretože môj život vtedy napĺňali motorky a cestovanie. Neskôr som okúsil prácu kameramana a strihača v televízii, až sa to napokon celé zlialo a teraz môžem fotiť, písať, kamerovať, cestovať, chodiť po horách a žiť svoj sen vo vlastnej firme – Bicyklom po Slovensku.

Moje články Tvoríš obsah? Ukáž ho svetu!