Cyklotrasa popri Váhu z Kolárova do Komárna

Pretože u nás na severe je počasie ešte stále trošku liznuté zimou, naskákali sme do auta a zamierili spoznať nám nie moc známy kút Slovenska. Asfaltová cyklotrasa popri Váhu smeruje z Kolárova do Komárna (alebo opačne). Nám prichádzajúcim od severu pasuje začať v Kolárove.

Parkujeme v bočnej uličke tejto obce neďaleko začiatku cyklochodníka. Domáci sú veľmi milí, kde nadväzujeme kontakt a pýtame sa, či im nebude naše auto zavadzať pred domami. Vyberieme bicykle, oblečieme svoje dvojmetrové maličkosti a už tlačíme do krátkeho briežku na štart.

Začíname v Kolárove

Vyjdeme za hlavnú cestu a už je pred nami asfaltový chodník smerujúci popri stromoch smerom na juh. Prevýšenie na tejto trase je minimálne a tak jediné, čo vás môže prekvapiť je vietor. Prípadne ešte poriadny úpek počas leta, lebo na tejto trase tieň nenájdete. Takže si zoberte dostatok vody.

Prvé metre popri Váhu vystriedajú celkom nudné na kraji polí. Tento cyklochodník vedie po hrádzi, ktorej úlohou je zabrániť vyliatiu váhu z koryta pri vysokých tokoch. Lenže teraz vody niet a Váh sa len veľmi lenivo kľukatí za pásom stromov a kriakov. Takmer ho nevidieť. Jazdu spríjemňujú aspoň srny a srnce behajúce krížom krážom zľava doprava a späť.

Prichádzame do polovice a zatiaľ sme toho moc vzrušujúceho nezažili. Nebudeme hádzať flintu do žita a pokračujeme ďalej. Míňame nejakú hrádzu, elektráreň alebo čo to bolo – taká pekná, zaujímavá budova, ktorá domácim jazdu asi nespestruje, ale ja by som rád vedel, čo to bolo. Škoda, tabuľu som nijakú nevidel. Ak viete, píšte do komentárov.

Komárno na dosah

Dobkútime na okraj mesta Komárno. Cyklochodník mierne zatočí vľavo, keď si všimnem na stromoch povešané satelity. Fíha. Trochu zvýšim pozornosť. Ale sú to len chatky na brehu Váhu, ktoré vystriedajú houseboty a nejaká malá lodenica. Váh sa spolu s nimi priblíži a z nás opadá pocit nudy.

Hlavná sezóna je ešte ďaleko, ale ak som do dobre pochopil, zrejme tu môžete naskočiť aj na výletnú plavbu neviem kam. Mňa upútal pomaly tečúci Váh, ktorého hladina vyzerá, že stojí. Asi sa sem vrátim ešte s kajakom. To už ale podchádzame železničný most a koniec trasy by mal prísť o kilometer.

Malé občerstvenie a otočka

Cyklochodník končí priamo pri Váhu na kraji Komárna. Čakal som, že nás vtiahne do centra, ale nestalo sa. V diaľke vidíme reštauráciu, kde sú stojany na bicykle a ľudia už veselo sedia vonku. Pridáme sa. Maťo volí pirohy a ja vyskúšam halászlé – teda polievku z rýb, ktorá býva mierne pikantná a preto ju tak nejak radím k Maďarsku.

Otáčame kormidlá a mierime späť. Rovnakou trasou teraz z Komárna do Kolárova. Všetko si pozrieme ešte raz. Na cyklotrase je už oveľa viac ľudí. Cyklisti, chodci a pár korčuliarov. Teraz pohoda, cez víkend možno plnšie, neviem. Čo ale vysoko vyzdvihujem a veľmi sa mi páči, že sa nám všetci pekne odzdravia, niektorí prehodia krátku vetu a vzájomne si zaželáme pekný deň. To je niečo, čo sa u nás v Liptovskom Mikuláši už stáva zriedka.

Drevený mlyn v Kolárove

Určite ho nájdete, keď zadáte do googlu Kolárovo. Cyklochodník končí na kraji dediny, ale bočnou uličkou popri Váhu smerujeme ďalej. Minieme naše auto a prejdeme ešte asi 500 metrov, keď sa po pravej ruke otvorí čistinka s vodným mlynom. Stojí na dvoch ako keby loďkách, ktoré zrýchľujú prietok vody a vodné koleso mlyna sa tým krúti rýchlejšie.

Prejdeme na druhú stranu krásnym dreveným mostom. Mlyn je nanešťastie zatvorený, ale v bufete môžete vsiaknuť kofolu alebo čo kto potrebuje.  Chvíľočku to poobzeráme a keďže hodinky ukazujú neúprosných 5 večer, je najvyšší čas baliť.

Ako na väčšine cyklotrás pri riekach, nečakajú vás obrovské prevýšenia. Je to pekné rekreačné vozenie alebo fajn miesto pre výlet s deťmi, pretože idete po cyklochodníku, kde vás neohrozujú žiadne autá. Cyklotrasa z Kolárova do Komárna nie je najvzrušujúcejšou cyklotrasou Slovenska, ale ponúka pekné miesta a bude sa vám páčiť, keď sa rozhodnete pre pohodový výlet.

Kto vám prináša tieto riadky?

Majo Illéš

Volám sa Majo Illéš a som najstarší chren z partie, prvá písomná zmienka o mne je z roku 1981. Pár rokov som pracoval ako profesionálny horský záchranár, následne ako redaktor v motocyklovom časopise Motohouse, pretože môj život vtedy napĺňali motorky a cestovanie. Neskôr som okúsil prácu kameramana a strihača v televízii, až sa to napokon celé zlialo a teraz môžem fotiť, písať, kamerovať, cestovať, chodiť po horách a žiť svoj sen vo vlastnej firme – Bicyklom po Slovensku.

Moje články Tvoríš obsah? Ukáž ho svetu!