Fatbike by sme si nemali mýliť so snežným skútrom

Závaly snehu, metrové záveje, tretí deň vietor s hustým snežením, prítmie pod sivou oblohou a v strede lesa vy na bajku? Zabudnite!

Fatbajky alebo ak chcete bicykle s tučnými kolesami k nám dorazili ako boom určený do snehu či piesku. Skutočnosť je trochu iná.  Môj prvý stret s týmto druhom bicykla sa odohral vlani, vrútil som sa do hlbokého štrku na detskom ihrisku a očakával tie najmocnejšie kúzla sveta. Viete, niečo ako chôdza po vode alebo také niečo. Očami som prebehol štrkový bazén a vybral stopu tak, aby som medzi šutre nezatlačil tými valcami nejaké neposedné dieťa. Potom prišla realita. Bajk za zapichol do štrku a viac ani krok. V duchu som sa ospravedlnil za rozruch, vycúval späť na trávu a potichu sa vzdialil.

O pár mesiacov bol pri našom druhom stretnutí už sneh. Výborne. Vybral som sa na svoju obľúbenú Žiarsku chatu kam normálne vedie asfaltka v zime, samozrejme, zasypaná snehom. Len čo sa dostanem nad les, sen o teplom čaji začnú čoraz častejšie križovať snehové záveje, až napokon usúdim, že znásilňovať túto akciu nebudem a vraciam sa domov. Otázka však zostáva. Na čo to sakra je?

Dával som tomuto bajku ďalšie a ďalšie šance, až som napokon dospel k poznaniu, že fatbike by sme si nemali mýliť so snežným skútrom. Určite na ňom nebudete naháňať skialpinistov v horách počas zimnej sezóny ani si neužijete zjazd vo Freeride zóne na Chopku. Napriek tomu som našiel miesta, kde vyniká a je výborným spoločníkom.

Sneh mu sedí, je to pravda. Len musí byť utlačený. Driapal som sa do sady Magurka v Nízkych Tatrách. Z oblohy padali veľké chumáče snehu a mokrý asfalt postupne vystriedal sneh, ktorý tvoril súvislý povrch niekde od horárne Pod vŕškami. Ak to tam poznáte, viete, že za odbočkou na Magurku z hlavnej cesty číha na objaviteľov strmé stúpanie, potom sa cesta položí chvíľku dokonca klesá a pred koncom je opäť strmý výšvih.

Čerstvo napadnutý sneh utlačilo pár áut smerujúcich do osady. Na výber tak mám dve koľaje a medzi tým pás neutlačeného snehu hlbokého cca 5cm. Prekvapením bolo, že v stúpaniach mi zadné koleso neprešmyklo ani raz. Stroj išiel ako priklincovaný. Pomaly ale isto sme ukrajovali zo vzdialenosti na chatu. Keď som sa pokúsil vyliezť do pásu neutlačeného snehu, na stabilite to nezmenilo vôbec nič. Akurát odpor sa zväčšil, skrz toho a mojej slabej kondičky som sa teda radšej držal v ujazdených kolajách.

Cestou späť sa stúpania zmenili na strmé zjazdy. Ani to nič nezmenilo na istote. Jasnačka, zadné koleso a občas aj predné si schuti zakĺzali, no nikdy som nemal pocit, že už už pôjdem k zemi. Vždy to bolo pod kontrolou a ešte v rámci srandy.

Zaujímavý pojazd bol jarným lesným chodníkom. Spočiatku som si myslel, že horší bajk som si ani nemohol zobrať, skutočnosť a jazda rozbahnenou cestou ale otočili obavy v radosť. Blato, skaly, korene, pohádzané konáre, mláky tam všade sa tento bajk cíti ako doma. Záver na brehu Belej po skalách veľkých ako ľudské hlavy bola už len čerešnička na torte. S týmto bicyklom sa dostanete snáď všade, priechodnosť je skutočne ohromujúca. Aj ten sneh sa dá, len ho zas nesmie byť príliš. Dokážem si s týmto bicyklom predstaviť poriadne dobrodružnú jazdu v zlom počasí, s nabalenými kapsami po miestach, kam sa bojí ľudská myseľ čo i len zablúdiť. A potom tie zážitky. To by bolo aj na knihu.