TEST: Lapierre ProRace 629

Lapierre ProRace 629 dostal kompletne nový rám s technológiou SAT – vloženým elastomerom medzi zadné vzpery a hlavný trojuholník rámu. Výsledkom má byť  lepšie pohlcovanie vibrácií. Pomohlo?

Tlmenie zadnej stavby SAT

Aby som začal od začiatku. Nemal som možnosť previezť sa na staršom modeli, preto nedokážem objektívne zhodnotiť, nakoľko technológia SAT pomohla komfortu jazdy. No mám možnosť preskočiť na karbónový Ghost podobnej kategórie, na ktorom sa vezie Juro – hneď veľa mňa. Oproti nemu je vysadnúť na Lapierr hotový očistec. Neviem si ani predstaviť, aké ukrutnosti museli prežívať ľudia na staršom modeli, lebo aj tento nový sa mi zdá poriadne tvrdý.

Prvý dojem z jazdy je rozpačitý, bicykel na mňa pôsobí nervózne a nepokojne. Kým Juro si ide v pohode, na nerovnostiach jednou rukou utiera sopeľ, a popritom ešte niečo tára o radení, ja sa musím na jazdu oveľa viac sústrediť. ProRace 629 je ako štvorročné dieťa, ktoré vás pri rozhovore s kamošom neprestajne driape za ruku, ťahá za nohavice a vyžaduje si pozornosť. Akoby chcel povedať: „Hééj, tu som, venuj sa mne, rozprávať sa budete v aute, teraz poďme jazdiť.“

Pridaj! Kacať budeš neskôr

A skutočne! Kým XTčko od Shimano ešte s rapkaním rozmýšľa, čo od neho chcete, Sram NX na Lapierre má už dávno o tri dolu a mizne v zasneženom lese za zákrutou. Cesta sa pomaly zdvíha a kľukatí popri potôčiku smerom na Oravu. Zdá sa mi, že síl mám dosť, nuž pomaly zrýchľujem. Čím viac sa snažím, tým mi celý bicykel dáva väčší význam. Sústredím sa na zákrutu, potom ďalšiu, a pomedzi to stúpanie občas strieda krátky zjazd.

Prečítajte si tiež:

Cannondale Scalpel HT2 – totálny univerzál
Ide o cenovo najdostupnejšiu verziu bicykla vybavenú vidlicou Lefty. <strong>Cannondale Scalpel HT2 </strong>dorazil na pár dní a pocit z jazdy som zhrnul do tohto videa.

Keď potrebujem zmeniť prevod, vyriešim celú operáciu v mihu, bez ohľadu na to, či radím hore alebo dole. Bicykel je tuhý a pevný aj vďaka BOOST oskám, a áno, keby sme chceli venovať odstavec komfortu, museli by sme klamať a spomenúť, že aj také nabodnutie na kôl je ľuďom relax, lenže cieľom tohto stroja je zbierať zážitky z rýchlosti a pokorovania mét, nie zo selfie fotiek v každej zákrute. Veď to má vlastne v názve – Race.

Teda vysadnúť, dať tomu všetko, a potom sa v polokóme zrútiť do trávy s myšlienkou: Áno, dal som to! Dal som to sakra rýchlo.

Funguje to ako celok?

Nerovnosti? Tie sa od zadného kolesa šplhajú cez vzpery na rám, podsledlovku, stavec po stavci prejdú do krku, a napokon plesknú mozog o čelovú kosť lebky, ako keď stojíte v preplnenom autobuse a šofér skočí na brzdu. Celý tento proces trvá milisekundu, či prejdete po špendlíku alebo skočíte z paneláku. Tým je vec vyriešená a karbónový predátor sa sústredí na zhltnutie ďalšej nerovnosti. Keby sa prejazd prekážky dal zobraziť pomocou čiary ako na EKG, bolo by to nič, nič, prekážka, šupa, nič, nič. Ako dobré rallye auto.

Brzdám od Sramu nieto čo vytknúť, ich účinok je príjemný, nástup pozvoľný a brzdná sila rastie priamoúmerne vyvinutému tlaku na páčku, žiadne nečakané hryzenie, prílišná agresívnosť, ani centerlock na kotúčoch.

Vďaka prevodu 1 x 11 ostal voľný priestor na ľavej strane riadidiel. Šup tam zamykanie vidlice. Tento druh používa Sram už nejaký ten rok, a už nejaký ten rok sa mi príliš nepozdáva. Páčky sú malé, chod tej „zamykacej“ ide tak ľahko, že po dlhšej dobe používania sa pri prejazde tvrdších nerovností začne vidlica zamykať, ak nie sama, tak iba pohľadom na páčku. Pritom používanie teleskopickej podsedlovky majú niektoré značky už tak krásne spracované a začlenené do riadidiel, až je sviatkom tie nádherné páky používať.

Len rýchlosť alebo aj zábava?

Lapierre ProRace 629 je bezpochyby pretekársky stroj. Rýchla jazda mu je vlastná a vám bude zrazu chutiť merať prejdené vzdialenosti, časy a porovnávať seba samého so sebou. Z ničoho si nerobí hlavu. Radí prakticky okamžite, nerovnosti síce nepoberá ako celopéro (logicky), ale mňa to poskakujúce zadné koleso vždy na XC strojoch bavilo najviac.

Prečítajte si tiež:

BikeYoke Divine Sl – v jednoduchosti je krása
Starej sedlovke odzvonilo. 4 sezóny poctivého jazdenia spoľahlivého <strong>modelu Highline 7 od značky Crankbrothers</strong> v zime či v lete za každých podmienok.

Je to súčasť zábavy, keď pred zákrutou s rozhádzaným bicyklom nastane otázka, či to stihnete dobrzdiť – a odpoveď príde až tesne pred koncom, kým pri celoodpružených bajkoch vďaka lepšej priľnavosti dostanete rozlúštenie hádanky takmer okamžite. Takže – áno. Ak ste si dali predsavzatie naháňať sekundy, tlačiť grafy a všetko chcete riešiť rýchlo a agresívne, je to on. Ak snívate o túlaní sa krajinou s batohom a frajerkou, nie.

Druhý názor na Lapierre ProRace 629

Kamarát do dažďa? Takto doslovne by som v skratke opísal tohto pretekára. Jednoducho naskočíš a drtíš kilometre v každom počasí a každom teréne. Ale ako správny kamoš ti to dá aj pocítiť, a keď si prispatý, proste dostaneš „jednu po papuly“´ aby si vedel, že máš spolupracovať! Takto sa správa tento šialenec. 

Po tom ako som si na Lapierre presadol z Ghosta, rýchlo som pochopil, že s ním to nebude len taká prechádzka ružovým sadom či vychutnávanie si okolitých scenérií. Citeľne máš potrebu rýchlo dupať do pedálov, lebo na mieste moc neobstojí. Preraďovanie pracuje ihneď a odpruženie žehlí hlavne väčšie prekážky. S týmto bicyklom to bude o posúvaní vlastných limitov. Ak patríš medzi takýchto ľudí, je to ideálny partner. Zober ho na preteky a je vo svojom.

Kto vám prináša tieto riadky?

Majo Illéš

Volám sa Majo Illéš a som najstarší chren z partie, prvá písomná zmienka o mne je z roku 1981. Pár rokov som pracoval ako profesionálny horský záchranár, následne ako redaktor v motocyklovom časopise Motohouse, pretože môj život vtedy napĺňali motorky a cestovanie. Neskôr som okúsil prácu kameramana a strihača v televízii, až sa to napokon celé zlialo a teraz môžem fotiť, písať, kamerovať, cestovať, chodiť po horách a žiť svoj sen vo vlastnej firme – Bicyklom po Slovensku.

Moje články Tvoríš obsah? Ukáž ho svetu!