Na bicykli okolo Tribeča

Jar klepe na dvere, slniečko každým dňom silnie a tma prichádza neskôr. Ideálne podmienky pre prvé dlhšie jazdy. Pochádzam síce z Turčianskej kotliny, ale keďže tu poznám snáď každý kanál, moje myšlienky utekajú do Partizánskeho.

Je to skvelá oblasť na jazdenie a spoznávanie zaujímavých miest. A najlepšie na tom je, že v Partizánskom žije kamarát Martin, u ktorého prespím, a jazdu si užijeme spolu.

Máme sobotné ráno. Budím sa o niečo skôr, s Martinom sme dohodnutí, že vyštartujeme pred 10. hodinou. Predpokladáme, že teplota už bude príjemná a okruh stihneme ešte pred zotmením. Cesta do Partizánskeho trvá približne 1:15 h. Po chvíli mám všetko pobalené, tlačím bike k autu a teším sa na dnešných 160 km a 1000+ výškových metrov.

Som tu. Cesta išla rýchlo, vítam sa s Martinom. Pri rýchlej káve ešte pokecáme, čo nás dnes čaká, a hop na bike… „cvak-cvak“.

Stúpanie na Skýcov a Zámok Topoľčianky

Štartujeme načas, vonku nás privítalo slnko a príjemných 6 stupňov. Pomaličky sa rozbiehame a po pár kilometroch nás čaká prvé a vlastne aj posledné väčšie stúpanie dnešného dňa. Severná strana na Skýcov má cca 8 km a nastúpame na nej takmer 500 v.m.

Stúpanie ponúka krásne výhľady na okolitú prírodu, výborný asfalt a to, že v sobotu ráno je cesta málo frekventovaná, je len čerešnička na torte. Nasledujúci zjazd je trošku osviežujúci, ale s Martinom sme dobre pripravení, fúkerky robia svoju robotu „hi-hi“.

Ďalším cieľom dnešnej jazdy je národná kultúrna pamiatka Zámok Topoľčianky, ktorý bol v rokoch 1923–1951 letným sídlom československých prezidentov. Do zámku často chodil aj prezident Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý tu rád oddychoval a jazdil na koňoch. Okolo zámku sa rozprestiera veľký anglický park, ktorý patrí medzi najkrajšie historické parky na Slovensku.

Prečítajte si tiež:

Tråkk 9000 – cykloservis za polárnym kruhom
Sever Nórska je miestom, kde sa každodenný život odohráva medzi extrémami. V zime prichádza polárna noc a mesto zahalí modrasté šero, v lete slnko nezapadá.

V zámockej knižnici nájdete približne 14 000 historických kníh. Popravde neviem, či by som sa sem niekedy dostal v bežnom živote, ale na bicykli ma takéto miesta príjemne ťahajú. Možno je to tým, že mi jazdenie dáva väčší zmysel. Ale poďme zase na bike.

Zubria zvernica

Tak na toto sa teším najviac. O tomto mieste, ktoré sa nachádza kúsok od obce Lovce, viem už dlhšie, ale nebola príležitosť sa sem dostať. Dnes je deň „Z“. V Topoľčiankach odbočíme a zvlneným profilom prechádzame cez obec Žikava až ku zvernici, ktorá je obklopená peknou prírodou.

Sme tu, otáčam sa a hľadám zubre. Nič, všetky sú schované v lese, vraví Martin… Smola, ale máme aspoň nejaké výškové metre, smejeme sa a vraciame sa späť.

Smer Nitra

Dnes sme v prvej tretine jazdy nastúpali väčšinu výškových metrov a čakajú nás už len prevažne rovinky. Nečakane sa zdvihol vietor, ktorý nám poriadne fúka do tváre cez 30 kilometrov, ale zvládame to s úsmevom. Onedlho naša cesta mení smer. Garmin nás navádza na perfektnú cyklotrasu, ktorou do Nitry doslova letíme.

Vietor nás tlačí a my si môžeme oddýchnuť, pokecať a tešiť sa na kávu, ktorú máme naplánovanú práve v centre Nitry. Myslím, že máme veľké šťastie, keď sme narazili na antikvariát Pod Vŕškom, kde som mal snáď najlepšie espresso v živote…

Dnešnú jazdu máme naplánovanú na 7 hodín, takže nemáme moc času vysedávať, nech neprídeme do cieľa potme. Ešte zo sedla obzrieme  Nitriansky hrad, ktorý je dominantou mesta, patrí medzi najstaršie hrady na Slovensku a je už viac ako 1000 rokov sídlom nitrianskeho biskupa.

A keď sme už pri zaujímavých stavbách, prekvapením pre mňa bol Dražovský kostolík, ktorý leží na kopčeku kúsok za mestom. Martin vraví, že k nemu nevedie asfaltová cesta, čo je škoda. Musí byť zhora perfektný výhľad na okolie. Čo myslíte?

„Baťovka“

Vietor máme stále tak nejako v chrbte a rýchlo sa presúvame k nášmu štartovaciemu bodu, ktorý je zároveň aj cieľom. Lúčime sa so slnkom, ktoré nám na sklonku dňa vytvorilo úžasnú atmosféru. Nemôžem nespomenúť zaujímavosti o meste Partizánske, ktoré sa v minulosti volalo Baťovany.

Určite ste už počuli o firme Baťa. V meste leží takzvaná Baťova ulička, ktorá si zachovala typické domy z červených tehál. V skutku zaujímavé miesto, tak isto ako pozostatok fabriky, v ktorej areáli nájdete veľmi peknú kaviareň, o ktorej mi Martin prezradil, že tu robia perfektnú zmrzlinu. Takže je jasné, že sa sem určite ešte vrátim.

Bol to dlhý deň a skvelá jazda, z ktorej budeme čerpať ešte dlho – po období, kedy sa slnko takmer mesiac neukázalo. Prvé dlhšie jazdy sezóny sú vždy vyčerpávajúce, každopádne nohy za chvíľu prestanú bolieť, no zážitky tie s nami zostanú navždy.

Stiahnuť súbor trasy vo formáte .GPX

Kto vám prináša tieto riadky?

Milan Ruttkay

Mám 36 rokov, pochádzam z Turčianskej kotliny, zaujímajú ma témy ako výživa, zdravie, životná rovnováha. Mám rád kalisteniku, hory a zo všetkého najradšej trávim čas na bicykli.

Moje články Tvoríš obsah? Ukáž ho svetu!