S bicyklom na Tenerife za teplom

8 dní 814km, viac než 16 000 nastúpaných výškových metrov. Ísť s bicyklom na Tenerife bol taký môj splnený cyklistický sen, ktorý som mohol zdieľať s Marošom a Martinom. Cieľ bol jasný, vidieť čo najviac z ostrova, nazbierať zážitky, užiť si slnko, teplo a ,,napučiť” nejaké tie km a vm ako to zvykneme vravieť.

Už prvé kroky z letiskovej haly na Tenerife  sú príjemné. Slnko, teplý vánok, dobrá nálada a my máme namierené na ubytovanie, ktoré máme v tichom, malebnom mestečku Charco Del Pino ležiacom na južnej strane ostrova v nadmorskej výške 650 mn.m. Je ideálny východiskový bod pre naše dobrodružstvá.

Nasledujúce ráno sa už nevieme dočkať bicyklov, ktoré nám privezú z neďalekej požičovne. Zatiaľ čo Maroš ako najskúsenejší ,,rysuje” trasu dnešnej etapy,  ja s Martinom chystáme jedlo a ostatné drobnosti. Zvoní telefón…bicykle máme tu!

Dnešná Etapa môže začať, počasie je dokonalé a cieľ jasný, ide sa do hôr! Po krátkom zjazde obzrieme pobrežné mesto Los Cristianos a presúvame sa na západ k mestečku Chio. Tu začína dlhé stúpanie, ktoré je zároveň najdlhšie aké som  ja a Martin stúpal. Maroš už má za sebou dlhšie kopce.

Garmin ukazuje 46km s prevýšením 2131 v.m a priemerným sklonom 5%. Neskrývame nadšenie a s chuťou začíname stúpať. Príroda je nádherná, slnko opiera lúče, začínajú sa ukazovať prvé výhľady a čas beží v novom prostredí neuveriteľné rýchlo. Onedlho sme na hrebeni národného parku, ktorého dominantou je sopka Pico del Teide(3715m.n.).

Na jej vrchné partie vedie aj lanovka, ktorú vyhľadáva množstvo turistov. Mimochodom, pre výstup až na vrchol od konečnej stanice lanovky je potrebné povolenie. My sa z výšky 2050m.n.m vraciame dlhým zjazdom cez Vilaflor de Chasna do nášho prenajatého domčeka. Dnešných 107km a takmer 2500+ nám dalo zabrať, takže rýchlo sa dať dokopy, uvariť večeru a načerpať silu do ďalších dní.  Čaká nás ešte viac než dosť objavovania zaujímavých miest.

Prichádza nové ráno

Slnko už hreje a nás čakajú nové stúpania, výhľady a krásny čas na bicykli. Dnes ale v pohodlnom tempe nakoľko sme vyrazili dostatočne včas, takže po zjazde stíhame kávu na pláži a potrebný oddych pred ďalším náročným dňom. Vypínam Garmin, na ktorom svieti 104km a 2600 nastúpaných výškových metrov. Pousmejem sa a idem kompenzovať kalórie 🙂 .

Okrem plnohodnotnej výživy na podobných výletoch ako tento, považujem za dôležité kvalitné oblečenie a práve na Tenerife mám možnosť jazdiť nový setík od španielskej značky Siroko. Ten ma prinajmenšom prekvapil. Hlavne kvalitou materiálov. Oblečenie na sebe skoro necítim a aj pri dlhom stúpaní a vyšších teplotách sa cítim komfortne. Všetko krásne dýcha, neprehrieva a v neposlednom rade vyzerá super.

Budík zvoní o niečo skôr

Dnes máme v pláne ísť vyššie a ďalej. Trasu máme narysovanú a chuť “pučiť” veľkú . Po pár minútach šliapania nás víta prvé dnešné stúpanie a zároveň druhé najdlhšie, ktoré mám možnosť jazdiť. Viac ako 25km a 1700+. Užívame si krásny deň, opäť máme nádherné výhľady a tešíme sa z časovej rezervy, ktorú sa nám podarilo vytvoriť.  Teda až do chvíle, keď na vrchole stúpania Maroš povie ,,nefunguje mi zadná brzda”, čo je teda celkom problém.

Našťastie sa podarilo kontaktovať požičovňu a po pár minútach riešenia padlo rozhodnutie, že Marošovi dovezú náhradný bicykel. Sme vo výške niečo cez 2000m.n.m takže viac ako hodinu čakáme na servisné auto a vytvorenú časovú rezervu považujeme za minulosť. Mimochodom, podľa neskorších informácií bola dôvodom nefunkčnosti brzdy nadmorská výška.

Za zmienku stojí ešte fakt, že aj keď teplota pri mori dosahuje až 30 C tak v takejto nadmorskej výške sa môže pohybovať aj pod 10 C takže rukavice, bunda a vesta sa hodia. Všetko máme vyriešené, pokračujeme severovýchodne hrebeňom národného parku. Krása strieda nádheru a my si pripadáme ako v mesačnej krajine. No uznajte sami…

Už len niekoľko kilometrov a čaká nás opäť dlhý zjazd, nedá sa nevšimnúť ako sa mení prostredie či už vplyvom nadmorskej výšky alebo lokalitou. Sme dole, víta nás mestečko Güímar. Ako z neba nám spadla malá pekáreň, kde doplníme energiu, trošku sa zohrejeme na slnku a pred nami zostáva posledných približne 30 km. Tie uzatvárajú náš dnešný výjazd dlhý 143 km, v ktorom sme nastúpali viac ako 3270 v.m.

Nasledujúce ráno sa vstáva už o niečo ťažšie, nazbieraná únava dáva o sebe vedieť, HRV a spánkové skóre z garmin connect to len potvrdzuje, takže ideálny deň na vytvorenie rovnováhy a času na regeneráciu. Martin s Marošom si dnešnú jazdu predĺžili. Ja som utiekol na pláž – 78 km a 1500 + stačí. Možno si vravíte, že na regeneračnú jazdu je to moc, tiež si myslím… ale tu neexistuje rovina. Keď to porovnám s predošlými jazdami bol to osviežujúci deň.

Plánovanie a efektivita alebo len chuť vidieť čo najviac ?

Ako som už spomenul, majú tu samé kopce. Je náročné ,,rysovať“ jazdy, ktoré majú rozumné čísla tak, aby sa neopakovali rovnaké miesta. Práve naopak, chceme vidieť čo najviac a tak si požičiavame auto a presúvame sa do mesta Santa Cruz. Z neho po chvíľke prichádzame na úpätie stúpania, ktoré nás prevedie cez vrchol na severovýchodnú časť ostrova.

Prečítajte si tiež:

Obor Andalúzie na bicykli
Nachádza sa v južnom Španielsku v regióne Andalúzia (Andalúzske vrchy) v srdci Granadskej provincie. Prvý úspešný výstup na vrchol sa uskutočnil už v roku 1754.

Je to tu iný svet, čudujeme sa. Všetko zelené, výhľady opäť vyrážajú dych a tie cesty… ako z veľkej knihy bezchybných ciest… kvalita asfaltu, percentá stúpania priam dokonalé.

Sme dole, kvapky vody, ktoré uniesol vietor z vĺn narážajúcich do skál vytvárajú neobyčajnú atmosféru. Hľadáme miesto, kde si oddýchneme a vypijeme kávu. Nemáme moc času, ranné opletačky pre auto si vybrali svoju daň, tak späť do hôr. Približne po hodine sme na vrchole, slnko a dlhé úseky so sklonom cez 10% vytlačili tep vyššie, ale už nás čaká len nekonečný zjazd na juh.

Schádzame do mestečka San Andrés, kde si s Martinom trošku oddýchneme na pláži, zatiaľ čo Maroš ešte vybehne na neďaleký vŕšok (Maroš nemá nikdy dosť 🙂 ).K autu nám pomáha vietor, ktorý nás kúsok potlačí do chrbta, rýchla pizza a rovná čiara do postele, dnes to máme za 80km a 2000+.

Smer juhozápad

Ďalšie ráno opäť sedíme v aute, hlavným cieľom je Masca, známa dedinka ukrytá v horách a nie menej známy maják Punta de Teno. Necelá hodinka cesty a už parkujeme v mestečku Santiago del Teide. Poskladáme bicykle a po chvíľke sa ukáže prvý kopček. Vlastne to bola taká 700 m dlhá strecha s priemerom 13,9%. To proste hneď na ráno chceš takúto rozcvičku.

Po chvíľke sa sklon optimalizuje a sme hore. Nádherná dedinka (podľa dostupných informácii v nej žije 90 obyvateľov) obklopená zelenými horami. Víta nás miestny umelec s gitarou, ktorý vytvára úžasnú atmosféru, pri ktorej si vychutnávame kávu a koláč.

Času opäť nie je na rozdávanie a tak pokračujeme ďalej miernym stúpaním a užívame si krásnu prírodu, nasleduje dlhý zjazd takmer k moru a odbočíme prudko na západ smer maják. Tu nás čaká nemilé prekvapenie. Závora a strážkyňa, ktorá svojím pohľadom naznačuje, že takto to nepôjde.

Bohužiaľ k majáku sa dá dostať len autobusom. Pravdepodobne za poplatok a tak sa otáčame, otrasieme sa zo zlých správ a pokračujeme ďalej po naplánovanej trase. Ešte cez jeden kopček kým sa kruh uzatvrie a my prichádzame k autu. Naša heat mapa na aplikácií Strava sa rozrastá rovnako úmerne ako naše zážitky.

Znamenia alebo len náhoda?

Deň D alebo ako sa zvykne vravievať ,,kráľovská etapa”,  ktorej cieľom bolo observatórium (2390m.n.m ). Dnešné ráno je iné ako predošlé...niečo je inak, akoby nám dnešná etapa nebola dopriata. Ráno som pri kontrole zistil, že máme s Martinom vybité radenie na bicykli. Hneď na to som si zlomil okuliare, po pár minútach začalo popŕchať a to zďaleka nebolo všetko.

Chvíľku po príchode Martin zistil, že mu chýba komponent z bicykla, ta časť ktorá pritiahne sedlovku k rámu. Prehľadali sme celé auto a nič. Martin sa napokon vracia riešiť problém do požičovne bicyklov a ja s Marošom tomu dávame etape šancu a začíname stúpať.

Začiatok je nekompromisný. Všetko nad 10% a pohľad na hory pripomína Mordor. My však neoblomne tlačíme do pedálov do chvíle, keď začne husto pršať. Etapu rušíme a na autobusovej zastávke tvoríme nové plány. Smerujeme na pláž hľadať jedlo a oddych. Aj dnes to máme napriek komplikáciám viac ako 100km a 1900+ takže sme spokojní.

Pred nami je posledný deň. Dnes vraciame bicykle a auto takže nemáme veľa času na jazdenie. Takže po vzájomnej dohode sme vybrali stúpanie rovno od nášho ubytovania a ostatný čas z dňa trávime v meste a na pláži. Dnešnou jazdou dlhou 85km a 2000+ uzatvárame naše dobrodružstvá a užívame si oddych.

Nie vždy je všetko tak ako si predstavujeme, ale nakoniec zážitky majú byť silné, nemusia byť vždy pozitívne. Unavené nohy sa za pár dní dajú do poriadku, ale spomienky tie ostanú navždy.

Kto vám prináša tieto riadky?

Milan Ruttkay

Mám 35 rokov, pochádzam z Turčianskej kotliny, vo voľnom čase sa venujem kalistenike - nutričnému manažmentu a zo všetkého najradšej trávim čas na bicykli

Moje články Tvoríš obsah? Ukáž ho svetu!