Na bicykli z Hornej Štubne do Banskej Štiavnice

Čo všetko sa musí spojiť, aby výlet dostal plný počet bodov? Pre mňa je to jednoznačne silná chuť objavovať, príroda, dobré počasie a hlavne dobrí parťáci.

Ako zvyčajne pred dlhším výletom, zvoní budík o niečo skôr. So Žanetou a Martinom sme sa dohodli na skorom rannom štarte v obci Horná Štubňa. Dopíjam kávu, chystám posledné drobnosti a pomaličky sa presúvam k autu. Do Hornej Štubne to mám približne pol hodinu.

Slnko je ešte za kopcom a teplota skôr pripomína jeseň ako leto. Ráno sú cesty úplne prázdne, začína vychádzať slnko a ja sa už neviem dočkať, kedy sa nacvaknem do pedálov.

Smer Turček

Takmer hneď po štarte vchádzame do lesa, ktorým vedie pekná cesta s príjemným sklonom. Začíname naberať prvé výškové metre – dnes nás toho čaká dosť, trasa ma 103km a viac ako 2800 výškových metrov. Takže je fajn, že to hneď pekne odsýpa.

Teplota sa stále pohybuje pod 10 stupňov a po krátkom zjazde nás trošku klepe. Spoza stromov vykukuje slniečko, ktoré príjemne začína hriať, a ja opäť začínam cítiť prsty na rukách. Predpokladám, že ten chlad spôsobila vodná nádrž Turček, ktorá sa nachádza na hornom toku rieky Turiec v pohorí Kremnické vrchy.

Bola vybudovaná v rokoch 1992 – 1997 za účelom zásobovania pitnou vodou Hornoturčianskeho regiónu a mesta Prievidza. Nádrž prispieva aj k ochrane pred povodňami. Takéto zaujímavosti som sa o nej dozvedel, ale poďme späť na bicykel.

Prechádzame miestom s príznačným názvom Studený Žľab (810 m n. m.) v tesnej blízkosti nádrže. Mimochodom, Martin je miestny „krútič“ a porozprával nám, aké tu je medveďovo. Popravde, sám by som tu nechcel byť takto ráno. Ha-ha.

Čo to je za tunel?

O pár kilometrov ďalej sa v nenápadnej zákrute objavil podivný tunel. Keby nás Martin neupozornil, so Žanetou by sme si ho ani nevšimli. Táto zvláštna diera sa volá Gergeliho tunel. Je to historický tunel vytesaný do andezitovej skaly nad obcou Špania Dolina. Ručne vytesaný, dlhý 17 metrov.

Vznikol pravdepodobne v 18. storočí ako skratka pre peších a furmanov, aby sa vyhli prudkému stúpaniu serpentínovej cesty vedúcej hore do Španej Doliny. Cesta nás vedie stále vyššie a po približne pol hodine prichádzame ku vysielaču Skalka (1231 m n. m.).

Vysielač, so svojou výškou presahujúcou 300 m, patrí k najvyšším stavbám na Slovensku a je dominantou Kremnických vrchov. Hore to žije – množstvo bežcov, cyklistov, perfektné prostredie na výlet, či už za športom alebo oddychom. My sa však nezdržiavame a pokračujeme ďalej po kamenistej zvážnici, ktorú občas vystrieda krátky zjazd. Objavujú sa prvé krásne výhľady – a tie teda stoja za to. Ráno bolo chladné a miestami sa udržala jemná hmla. Dokonalé.

Naozaj všehochuť a podivná značka na strome

Cesta sa nám točí pod kolesami ako had a profil je ako na hojdačke. Zvážnica, lesné chodníčky, hravé traily, ale aj strmé asfaltové stúpania. Prechádzame okolo pamätníkov profesora Bezačinského a Hubača a onedlho nás Garmin navedie na krásnu lesnú cestu. A práve tam som si všimol na strome zaujímavý znak – akoby veža na žltom podklade. Nikdy som nič podobné nevidel.

„To je značenie Barborskej cesty,“ reaguje okamžite Žaneta. Lepšia ako Google, ha-ha. Barborská cesta je dlhá okružná trasa, približne 190 kilometrov, ktorá začína aj končí v Banskej Bystrici. Je to veľký okruh. A kto bola spomínaná Barbora? Je patrónkou baníkov a ochranným symbolom pútnikov a baníckych miest.

Prečítajte si tiež:

4 chaty v Malej Fatre – povinná jazda každého MTBéčkara
Celkové parametre trasy v tomto smere sú 118 km a 4342 m výškových. Štart v Trusalovej,koniec v Martine.

Pokračujeme ešte niekoľko kilometrov výletným tempom a cesta nás vyvádza z lesa. Konečne asfalt – aspoň chvíľu nič nebude triasť. Ha-ha. Spúšťame sa do Železnej Breznice, prechádzame cez Budičku a po chvíli sme opäť v lese. Tentokrát iba nakrátko – vyšľapeme menší brdok a znova sme na ceste.

Pred nami je stúpanie do obce Ostrá Lúka: 2,5 km s priemerným sklonom 7,1 %. Slnko pečie a vzduch sa ani nepohne. Tento kopček teda nebol zadarmo. Nasledujúce kilometre si užívame v zvlnenom teréne, s krásnymi výhľadmi a stále novým prostredím.

Preletíme obcou Dubové a opäť šup do lesa – konečne chládok, ale aj ďalší úsek, kde sa sklon chvíľami nekompromisne zdvíha.

Do Banskej Štiavnice už len na skok

Krútime ďalej smer Banský Studenec, cesty sú veľmi pekné a väčšinu času trávime v lese. Po necelej hodinke nás víta Veľký Kolpašský tajch – krásne miesto, kde sa dá aj okúpať. My však zostávame v suchu a pokračujeme cez Svätý Antón, popod kopec Sitno (1009 m n. m.).

Mimochodom, Sitno je najvyšší kopec Štiavnických vrchov so zrúcaninou hradu. K zaujímavostiam určite patrí aj to, že na jeho vrchole vznikla v 18. storočí prvá dobrovoľná požiarna zbrojnica na svete.

Každým kilometrom bližšie ku Štiavnici sa pred nami otvárajú priezračné tajchy a terén je čoraz kopcovitejší. Zvážnice a chodníky vystrieda asfalt a my vchádzame do úžasného historického centra Banskej Štiavnice. Bol som tu už niekoľkokrát a vždy ma toto miesto nadchne. Rýchlo nájdeme miesto na kávu a koláč a užívame si zaslúžený oddych.

Dnes to bola skvelá jazda – krásne prostredie, dokonalé počasie a Martin so Žanetou sú parťáci, s ktorými sú takéto jazdy na nezaplatenie.

A na záver ešte raz spomeniem moje obľúbené slová „Unavené nohy bolieť prestanú, spomienky a zážitky ostanú navždy.“

Stiahnuť súbor trasy vo formáte .GPX

Kto vám prináša tieto riadky?

Milan Ruttkay

Mám 36 rokov, pochádzam z Turčianskej kotliny, zaujímajú ma témy ako výživa, zdravie, životná rovnováha. Mám rád kalisteniku, hory a zo všetkého najradšej trávim čas na bicykli.

Moje články Tvoríš obsah? Ukáž ho svetu!