Po hrebeni medzi Slovenskom a Moravou – bicyklom cez Javorníky

Spontánne nápady sú často najlepšie. Inak tomu nebolo ani v tomto prípade, keď sme v práci z jedného dňa na druhý dohodli výlet v Javorníkoch.

Tentokrát ma na výlet nahovoril kolega Michal, ktorý podobne ako ja, rád objavuje nové a často zaujímavé miesta, ako inak zo sedla bicykla.

Michal má toho na horskom bicykli prejdené omnoho viac ako ja, pre neho je len zlomok z plánovanej trasy „novinka“, ako zvykneme volať úseky, ktorými prechádzame na bicykli prvýkrát.

Výprava začína

Deň pre mňa začína ešte za šera. Približne 11 kilometrovým presunom na vlakovú stanicu do Vrútok, kde sa stretneme niečo po šiestej hodine ráno. Odtiaľto sa vezieme vlakom do Žiliny. Vlaková stanica v Žiline, ako aj jej okolie, je momentálne v prestavbe.

Bol to dobrý nápad si aktuálnu situáciu preveriť a trasu naplánovať tak, aby sme sa prekľučkovali čo najrýchlejšie na cyklotrasu. Dostali sme sa na Vážsku cyklomagistrálu, ktorá je najstaršia a jedna z najdlhších cyklotrás na Slovensku. Aktuálne spája Strečno s Hlohovcom a meria približne 166 km z plánovaných 250 km (v budúcnosti povedie až do Komárna).

Veľmi pekný úsek by mohol byť aj medzi Nezbudskou Lúčkou a Lipovcom. „Vďaka“ veľmi zložito členenému terénu a skutočnosti, že by cyklotrasa viedla cez územie Národného parku Malá Fatra, je vybudovanie tohto úseku viac ako nepravdepodobné.

Po niekoľkých kilometroch sa z Vážskej cyklomagistrály odpájame a smerujeme severne na Dlhé Pole. Tu môžete navštíviť rodný dom Jozefa Holánika, najznámejšieho predstaviteľa umeleckého spracovania drôtu.

My však ešte pred dedinou odbočujeme do lesa, kade cez prvý menší kopec (cca 150 v.m) traverzom popod Kamenný vršok (699 m n.m.) preskočíme do Veľkého Rovného. Tu zastavíme na menší nákup a letíme ďalej. Ešte asi 6 km asfaltom a opäť odbočíme do lesa, tentokrát už na dlhšie.

Osada Greguše – Makov

Pred nami je prvé poriadne stúpanie. Takmer 12 km dlhé a vlastne aj jediné, keďže hlavným cieľom dnešného dňa je hrebeň Javorníkov. Po chvíli prechádzame cez prvý z vrcholov Čerenka (947 m n.m.), ktorý je aj vrcholom lyžiarskeho svahu strediska Makov. Tu pri zastávke na výhľad zhodnotíme, že už je aj čas na desiatu.

Vyskytujeme sa v lokalite, kde v období II. svetovej vojny vyčíňali Nemci, o čom hovorí aj pamätník v osade Greguše, jednej z najstarších osád v kysuckej obci Makov. Zaujímavosťou je, že aj napriek vypáleniu osady v septembri 1944, uprostred domov zostala stáť neporušená zvonica.

Rozruch okolo tejto zvonice bol už počas prvej svetovej vojny. Obyvatelia osady zachránili zvon pred rekviráciou (úradné odňatie majetku, najčastejšie počas vojnového stavu) tým, že ho zložili a na tri mesiace zakopali do kopy hnoja.

Kasárne a najvyšší bod trasy

Nezdržíme sa príliš dlho a pokračujeme na ďalší zaujímavý bod na trase, ktorým sú Kasárne (po česky Kasarna). Rekreačná oblasť ležiaca na severozápadnom svahu Veľkého Javorníka. Asi málokto vie, aká je história tohto strediska. Po rozpade Československa vznikla takzvaná česko-slovenská rozhraničovacia komisia (ČSRK) a konkrétne o túto lokalitu sa viedli jednania až do roku 2001.

Celá oblasť o rozlohe približne 50 hektárov nakoniec pripadla Slovensku. ČSRK, samozrejme, jednala o viacerých lokalitách v pohraničí, napríklad Sidonie alebo Šance, ale o tom inokedy 🙂 Z Kasárni pokračujeme po hrebeni a pred nami sa otvárajú horské lúky.

Vylezieme aj na rozhľadňu na Stratenci vo výške približne 1040 m n.m., odkiaľ dovidíme aj na Lysú horu.

Onedlho natrafíme na samoobslužný bufet, kde je možnosť prostredníctvom QR kódu zaplatiť za nápoj alebo maškrtu, ktorých je na výber naozaj dosť. Z oblasti Kasárne sa dostávame na tú časť hrebeňa, ktorou už vedie štátna hranica. Je naozaj úsmevné vidieť hraničný kameň priamo pred vchodom do domu.

Kohútka

Putovaním po hrebeni stretávame hlavne českých turistov. Táto časť hrebeňa je pre nich veľmi obľúbená, keďže Javorníky sú prvé poriadne pohorie pre Moravanov. Tesne pred posledným vrcholom našej trasy Kohútkou, zastavíme na obed v horskom hotely Portáš.

Prečítajte si tiež:

Moldava nad Bodvou a okolie zo sedla bicykla
<strong>Horúce leto bolo v plnom prúde</strong>, na víkend sa črtalo stabilné počasie bez dažďa, a presne na túto situáciu sme čakali. Cieľ bol dopredu jasný – Moldava nad Bodvou, posádka taktiež – Sima, Miňo a ja.

Ubytovacích a stravovacích zariadení s týmto názvom je v okolí neúrekom. Slovo „Portáš“ pochádza už zo 17. storočia. Označovalo ozbrojenú jednotku, strážiacu moravsko-uhorskú hranicu. Slovo pravdepodobne vzniklo z latinského portarii castri – brána hradu.

Po cyklo-obedovej klasike, ktorou je ako inak vyprážaný syr, pokračujeme na spomínanú Kohútku (913 m n.m.). Asi po kilometri opustíme hrebeň a o 60 výškových metrov nižšie sa napojíme na lesnú cestu, ktorou pokračujeme na Papajské sedlo (691 m n.m.). Najzápadnejší bod nášho dnešného putovania, ktoré tiež leží na slovensko-českej hranici.

Osada Mladoňov

Z tohto bodu nás čaká už len cesta dolu kopcom s poslednou zastávkou v osade obce Lazy pod Makytou – Mladoňov. Nachádza sa tu Mladoňovský pomník, ktorý pripomína udalosť z 29. októbra 1944, pri ktorej príslušníci nemeckej SD (Sicherheitsdienst – bezpečnostná služba) vypálili osadu a zahynulo 16 obyvateľov vrátane dvanásťročného dievčaťa a štyria partizáni.

V obci je vybudovaný aj náučný chodník, na ktorom sa toho dozviete oveľa viac, okrem iného aj konkrétne zážitky obyvateľov z 29. októbra.

Pokračujeme ďalej po hlavnej ceste smer Púchov. Naša cesta dnes končí v obci Lúky pod Makytou, kde nastúpime na vlak a vezieme sa naspäť domov. Využívanie vlakovej dopravy na cyklovýlet je veľmi dobrý spôsob, ako sa dostať aj do vzdialenejších končín, kde sa človek nevyberie hocikedy.

Áno, tieto riadky nevenujem iba cyklistike. Sú tu aj informácie a obrázky, ktoré môžu pre niekoho zo všedného výletu urobiť zážitok na celý život. Na udalosti a zverstvá, ktoré sa diali v období vojen by sme nemali zabudnúť a práve preto si ich treba pripomínať. Trebárs aj počas putovania bicyklom po Slovensku.

Kto vám prináša tieto riadky?

Maroš Kolomazník

Volám sa Maroš, som členom Dropped Cycling Club a môj rajón je Turiec. Obľubujem vytrvalostnú cyklistiku, ktorá ma zavedie na zaujímavé miesta, tie dávajú aj často bežným výjazdom príbeh. Ak práve nesedím na bicykli, rád trávim čas na horách alebo cestujem a spoznávam iné kultúry

Moje články Tvoríš obsah? Ukáž ho svetu!