Nákupný košík

V košíku nemáte zatiaľ žiadne produkty.

Neskorá jar minulého roku po nebývalo bohatej zimne na sneh stále ponúkala dostatok možností na jarné šúchanie lyžami nad pásmom lesa, keď prišla od Rock Machine ponuka zviesť sa na dvoch prototypoch fatbikov s nosičmi na lyže.

Výbuch eufórie z tohto druhu bicyklov tu bol pred šiestimi rokmi, keď takmer každá renomovaná značka mala v ponuke niektorý z modelov na čudesne širokých plášťoch.

Aj napriek tomu, že chytili za srdce nejedného cyklistu, väčšina potenciálnych zákazníkov tento vynález považovala za úzko využiteľnú kravinu a bicykle s hrubými gumami sa pomaly ale isto zošmykli z výrobných pásov fabrík do minulosti.

Rock Machine si zachoval dva modely. Nešlo ani tak o uspokojenie nadšencov domáceho trhu, ktorí na sneh spomínajú už len pri pohľade na čiernobiele fotografie z mladosti a hlavne celá skupina by sa dala zrátať na prstoch dvoch rúk, ale podarilo sa im zaútočiť na fínsky trh a dokonca uspieť.

Miestni predáci krajiny tisícich jazier, nekonečne nudnej roviny a rečou pripomínajúcou prejav Maďara na dedinskej zakáľačke prišli na fígeľ, ako zabaviť v zime seba i húfy prichádzajúcich turistov na strojoch, ktoré nežerú granule.

Pôvodné modely Avalanche majú nahradiť nové VYÖRY s väčšími batériami a troma tisíckami úchytov na ráme aj prednej vidlici pre všetky možné druhy káps sveta, prigurtňovanie uloveného losa, nosenie dreva, piva a neviem čoho všetkého ešte. Fíni si vraj na úchyty potrpia.

Aby som sa ale vrátil ku komerčnému úspechu, legenda hovorí o polárnej noci, hlbokej depresii, nechutne drahom alkohole a lovcovi sobov, ktorý vysadol do sedla snežného skútra aby vyrazil krížom cez lesnú pustatinu za dobrodružstvom samovraždy. Bolo mu už všetko jedno, aj to, že za sebou okrem ťarchy života ťahá ešte ťažší valec.

Majú to tam z pekla šťastie, pretože v zime je skutočne zima, sneh trochu iný ako u nás a tak ujazdená cestička moc nemenila svoju podobu a prejazdnosť neovplyvňovali výkyvy teplôt, kaše, odmäk či ľad. Od tých čias jazdia Fínskom na snežných skútroch s valcami desiatky ľudí a stovky ďalších po tých pásoch bicyklujú celú zimu.

Tak sa stalo, že na jazdu zimnou rozprávkou krajinou v sedle bicykla čaká čoraz viac ľudí a ruka v ruke s tým stúpa aj počet vyrobených bicyklov – pre Fínsko.

Nám sa do rúk dostávajú dva kúsky s externými 630Wh batériami a nosičmi na lyže. Pretože ide o prototypy nemá moc význam rozpisovať technické osadenie, ktoré sa pravdepodobne bude aj tak ešte niekoľkokrát meniť, kým začnú prvé kusy ukladať do škatúľ. Čo stojí za zmienku je nový rám pripomínajúci tie klasické dámske no toto staromódne delenie na západe pomaly mizne a už sa neoznačuje ako dámsky lež “jednoducho nastupujúci”.

Po počiatočnom ostychu, že v sedle takéhoto stroja budete označovaný za syna, ktorý nezdedil sexuálne pudy po otcovi, prídete na to, že je to kur.. proste veľmi dobré. Hlavne takto naložený bicykel netreba stále nakláňať, prekračovať a kopať do lyží. Hej. Chceme to a nech si myslí kto chce, čo chce.

Sneh na horách je v tomto čase už prehnitý od hora po zem, ale za ten zážitok stojí ešte prehrabať pivnicu a opäť vytiahnuť lyže. Nosič na zadnej časti bicykla je upevnený v nových rámových úchytoch, ktoré doterajší model Avalanche nemal. S Kikom nahodíme batohy, obviažeme ich pavúkmi a lyže fukneme do Áčka každú z inej strany kolesa do špeciálnych púzdier na to určených. Vyzerá to zaujímavo. Tak expedične.

Začíname dolu, kde už po snehu niet ani stopy a hrubé kolesá s hlasným hučaním odkrajujú z našej dnes nie príliš dlhej cesty do Žiarskej doliny. Po chvíľke jazdy nás trasa vcucne do lesa medzi prvé mláky po zvyškoch snehu a tiež odstávajúce smrekové vetvy do cesty.

Sme prekvapení, pretože lyže hoci sú v nosiči postavené vertikálne, vôbec netrčia nad hlavu jazdca a teda ak nechytíte konár hlavou, nedostanú po črepe ani lyže. Veľmi rýchlo si na túto mierku zvyknete a kľučkovanie pomedzi papeky ide tak nejak na autopilota bez prílišného rozmýšľania nad nákladom za chrbtom.

S pribúdajúcimi metrami nadmorskej výšky pribúdajú aj snehové polia cez cestu až sa napokon celá pokryje snehom s dvoma vyjazdenými koľajami od auta. Oskar je už poriadne vysoko, v noci nemrzlo a sneh viac ako sneh pripomína hlbokú krupicovú kašu. Zadné koleso napriek svojej šírke a výkonu motora EP8 občas v týchto sračkách nadobro uviazne a zostane bezradne stáť ako Marek Krajčí na tlačovke o Covide.

Hoci batoh nemám moc napchatý, lyže, lyžiarky, nejaké to oblečko a samotný nosič vážia dosť na to, aby to v týchto podmienkach celkom výrazne ovplyvňovalo jazdné vlastnosti bicykla. Predok je príliš ľahký a zadok si so všetkou tou váhou nevie rady.

Hodím teda brocák na plecia a pohnem sa opäť vpred. Zadné koleso síce takmer neustále prehrabuje, ale aj tak je to výrazne lepšie a žujúc ma do oboch strán predsa len napredujeme vpred. V takomto marase nejdem na ebajku prvýkrát a tak nečakám od batérie žiadne zázraky a musím povedať, že žiadne sa ani nestali.

Dieliky miznú ako orechy v ústach veverice jeden za druhým ani keby som za sebou ťahal troch vzpierajúcich sa losov. Ale dnes mi to nevadí, na chatu to určite vydá a viac nepotrebujem. Kiko skúša podhustiť pneumatiky v nádeji na štart spanilej jazdy, no ani to nijako nepomáha.

Matematika nepustí a pokiaľ lyže s dĺžkou 180cm vo vertikálnej polohe netrčia nad hlavu, budú trčať na opačnej strane. Teda nech som presný, netrčia, samozrejme, že nie, ale sú nad cestou iba kúsoček a pri jazde v koľaji vyjazdenej autom ich občas driapem po snehu.  Takže trochu vyššie tie púzdra, prosím.

Za spomenutie stojí sprevodovanie pohonu.  Páči sa mi, že Rock Machine nepchá všade 12sp kazety, ktoré v katalógu síce vyzerajú vábne, ale na ebajkoch a obzvlášť pri majiteľoch, ktorí celý rok neprehodia z najťažšieho nemusí vôbec prejsť po prvú výmenu dlhý čas a to potom štvrť hodinové volanie na audiotext veštecovi Jonatánovi s husím krídlom v ruke príde proti novej kazete a reťazi ako zábavka pre nemajetných.

Snehu je na ceste už toľko, že by to konečne išlo aj na lyžiach, lenže z čisto psychologického pohľadu ten posledný kilometer na chatu bude lepšie dobojovať, pretože by som nerád volal do fabriky s príbehom o tom, ako vlastnili dva prototypy, lenže teraz už ich má niekto iný…

Čo sa jazdy týka, prišlo na najhoršie. Tlačenie. To už stojí menej síl ako pokusy o jazdu a my kapitulujeme. Ak máte to šťastie, že nepoznáte režim Walk na pohone Shimano, aspoň vám ho opíšem.

Na uvedenie pohonu do tohto režimu setupu je potrebné podržať spodné tlačidlo meniča podpory. Keď na displeji zasvieti Walk, bicykel je pripravený vyraziť vpred. Pod podmienkou opätovného stlačenia rovnakého tlačítka a pod slovom „stlačenie“ nemyslím stlačenie lež jeho sústavné držanie.

Prvých pár metrov je táto funkcia len funkcia, ale s každým pribúdajúcim metrom sa stáva otravnejšou a otravnejšou až sa mentálne preplavíte na plťke cez všetky vlny nasranosti, aby ste napokon zakotvili v pokojnom prístave rezignácie a tlačili radšej iba za svoje sily bez pomoci motora. Shimano to má takto už roky a teda podpokladám, že je to z nejakého legislatívneho dôvodu, lebo inak si túto blbinu vysvetliť neviem.

Konečne sme na chate. Zhodíme lyže, prilby, batohy a šup s bajkom hore schodíkmi na terasu. Neviem, čím to je, asi súhrn všetkého – väčšia batéria, nosič, kolesá… ale výsledok je, že celé spolu je to ťažké ako prasa.

Odtiaľto vybehneme na lyžiach kúsok do kopca a potom dolu kopcom to na bajkoch už ide ako nič. Keď sa to celé pohne, už to valcuje sneh ako Igor facebook statusmi a rozhodne je to stabilnejšie v porovnaní s klasickým bicyklom. Ten by sa v tejto kaši nepohol ani len smerom dolu.

Rozmýšľam, či by som takýto bicykel chcel. Tu u nás sú doliny buď vysypané štrkom alebo vyasfaltované a teda stačí veľmi málo snehu, aby sa dali jazdiť na lyžiach. Väčšinou je to tak, že sa dá chodiť aspoň dolinami kým sa čaká na viac snehu vo vyšších polohách nad lesom a teda v začiatkoch zimy takýto vynález tu u nás nemá bohvieaké uplatnenie.

V zime sa už lyžuje všade, takže je úplne zbytočné trepať sa niekam bicyklom s lyžami, keď sa dá ísť rovno na lyžiach. No a jar, tú neskoršiu kazí hlavne turistická uzávera, ktorá skialp zakazuje.

V našich zemepisných šírkach zostáva tomuto osadeniu jediné uplatnenie a to počas prabiednej zimy aká je práve táto. Keď sneh v dolinách chýba a vyššie sa dá šúchať aspoň trochu, vtedy môže padnúť vhod odviezť sa dlhý nástup a po lyžovačke sa zase zviesť, ťažko však povedať, či si pre tých pár jázd dokážeme pred sebou samým ospravedlniť bicykel za štyri tisícky.

Nádych dobrodružstva v tom ale bezosporu je. Viem si predstaviť ten bike nabalený niekde v pustatine Patagónie alebo kľudne spomenutého Fínska či Ruska. To by boli fotky a rozprávanie…

Mohli by Vás zaujímať tieto súvisiace kategórie produktov


Páčil sa Vám článok? Pomôžte nám a zdieľajte ho
Avatar photo
Majo Illéš

Volám sa Majo Illéš a som najstarší chren z partie, prvá písomná zmienka o mne je z roku 1981. Pár rokov som pracoval ako profesionálny horský záchranár, následne ako redaktor v motocyklovom časopise Motohouse, pretože môj život vtedy napĺňali motorky a cestovanie. Neskôr som okúsil prácu kameramana a strihača v televízii, až sa to napokon celé zlialo a teraz môžem fotiť, písať, kamerovať, cestovať, chodiť po horách a žiť svoj sen vo vlastnej firme – Bicyklom po Slovensku.

Pridať komentár

'