Doprava ZADARMO pri nákupe nad 100 €
Túra Tichá doliny – Kasprov vrch je vhodná pre všetkých, ktorí sa neradi potácajú v zástupe turistov tiahnucich na niektorú z tatranských chát. Začiatok tohto horského výletu úmyselne umiestňujem k hotelu Permon na Podbanskom, kde sídli aj naša požičovňa bicyklov. Niežeby som vás chcel nahovárať, kľudne si prineste svoj bicykel, ale určite si nejaký zaobstarajte.
Cyklotrasa Tichá dolina
Úvod výletu tvorí jazda po cyklotrase Tichou dolinou. Áno, môžete ju absolvovať aj peši, ale komu by sa už chcelo stúpať po asfalte 12 kilometrov tam a ďalších 12 späť. Usudzujem, že sa tiež neradi týrate a tak šup ho do sediel a hneď cesta ubieha veselšie.
Asfaltka na celej dĺžke stúpa iba mierne zato neprestajne. Aj preto dostala dolina názov (pravdepodobne) podľa Tichého potoka, ktorý nehučí, nepadá cez obrovské skaly závratnou rýchlosťou, ale pozvoľna ticho a pomaly tečie.
Cesta vedie takmer celý čas po pravej strane potoka, keď vás “prehupnete” na opačný breh, ku koncu cyklotrasy zostávajú posledné metre. Tam už vidieť kopčiská hlavného hrebeňa s dvoma možnými trasami pre pokračovanie už bez bicyklov.
Túra na Kasprov vrch
Z bicyklov zoskočíme, zamkneme ich kde uvážime a hybaj pešo hore. Chodníček hneď naberá na výške a ak ste sa doteraz nepotili, zalejú vás prvé kropaje tu.
Vpravo, vľavo stále hore až dosiahnete hranicu lesa odkiaľ už vidieť trávnatý svah a chodník zarezaný v ňom. Ešte chvíľku prudšie hore a v kosodrevine to prísny sklon konečne vzdá. Chodník naberie normálnejšie stúpanie a tak zostáva dych aj na rozprávanie.
Rozprávať tu veru je o čom. V diaľke vidieť Kriváň, ktorý z tejto strany vyzerá trochu inak ako sme zvyknutí. Vidieť Tichú dolinu, Tomanovu dolinu a už aj zábrany pod Kasprovým vrchom. Ozaj. Z našej strany divočina, ale z Poľska vedie na vrchol lanovka a v zime je to ich vychýrené lyžiarske stredisko.
PREČÍTAJTE SI TIEŽ: Túra na Kapsrov vrch
V septembri počasie ešte prialo aj turistike a nám zostával v pláne posledný výlet s horským vodcom, ktorý spája cyklistiku s turistikou.
Dokonca som počul historku ešte z čias bývalého režimu, keď vodič ratraku akosi neodhadol terén a zošupcoval sa s mašinou na slovenskú stranu. Naspäť sa nedalo, tak to pustil dolu svahom až do doliny a potom celou Tichou. Vraj bol z toho na hraniciach celkom poprask, keď ho viezli späť a hútali, ako sa k nám dostal.
No ale nič, keď vidíte vrchol, ste už takmer hore. Čaká vás posledný traverz a tradá, konečne sa odkrýva výhľad aj na Poľskú stranu, ktorá je už na pohľad menej kopcovitá. Ak máte trpezlivosť a šťastie, môžete na chate niečo zjesť a potom buď ďalej hrebeňom na Svinicu alebo po Červených vrchoch. Ja tu točím čelom vzad a stúpam chodníčkom späť.
Nezdá sa, ale neustále brzdenie stehná celkom potrápi a preto niet krajšieho pocitu, ako nasadnúť zas na bicykel a spustiť sa celou dolinou bez námahy.