Doprava ZADARMO pri nákupe nad 100 €
Ako dlho trvá cesta za dobrodružstvom? Mne to dnes trvalo sedem minút. A to je čas, za ktorý prejde vlak zo stanice Vrútky do Nezbudskej Lúčky. Ale pekne po poriadku.
Ako obvykle, budík zvoní skoro ráno. Nie je to len preto, že som ranný vták, ale aj z dôvodu búrok, ktoré hlásia v popoludňajších hodinách. Do odchodu vlaku mám ešte hodinu, a tak je dosť priestoru natlačiť sa sacharidmi a v pokoji si na záhrade vypiť kávu. Veď sa predsa hovorí, že „ráno robí deň“.
Zvonica nad obcou Lutiše
Dnešná trasa nie je zaujímavá len profilom. Na 90 kilometroch ma čaká 2 500 výškových metrov a väčšinu nastúpam v prvej polovici dňa. Zaujímavá je aj tým, že ma dnes čakajú miesta, na ktorých som ešte nikdy nebol.
A je to tu. Vystupujem z vlaku, zapínam navigáciu v Garmine a napájam sa na novú cyklotrasu, ktorá ma prevedie cez Varín až po obec Stráža, kde začína moje prvé stúpanie. Netrvá to dlho a asfaltová cesta sa mení na strmú lúku. Začína mi dochádzať, že dnes to bude náročnejšie, ako som si myslel.
Je niečo po siedmej hodine a teplota sa už vyšplhala na 21 stupňov. Strmé lúky striedajú zarastené chodníky v lesoch, ktoré musím na niektorých miestach tlačiť. Mám pocit, že posledný človek, ktorý tadeto prešiel, bol Jánošík so svojou družinou. „Ha-ha.“
Nič však netrvá večne a ja som sa konečne vymotal na peknú lesnú cestu, ktorá ma priviedla priamo k dnešnému prvému cieľu. Zvonica v nadmorskej výške 715 m n. m. čnie k nebu od roku 2009.
Naozaj krásne miesto. Dlho sa však nezdržiavam. Dnes ma ešte čaká dlhá cesta a krútim ďalej.
Rozhľadňa na Mravenečníku
Letím dolu po hrebeni horských lúk. Slnko páli ako šialené a ranná rosa osviežuje ako studená sprcha. Zvuk zvoncov od ovčieho stáda vytvára tú pravú atmosféru, z ktorej mi naskakujú zimomriavky. Na moment som zabudol, čo ma dnes čaká. Avšak ďalšie strmé stúpanie ma priviedlo opäť do reality. „Ha-ha.“
Ako keby toho nebolo málo, pridalo sa blato, takže bicykel naberá na váhe a mne jemne padá entuziazmus. Ale taká je horská cyklistika. Najbližší zjazd však problém vyriešil a blato z kolies mám už na sebe.
To úžasné prostredie však všetko kompenzuje. Prichádzam k smerovníku, pri ktorom odbočujem na deväťkilometrový okruh okolo Mravenečníka. Cestou na vrchol nastúpam približne 400 výškových metrov po peknej upravenej zvážnici.
Rozhľadňa je naozaj pekná. Leží vo výške 993 m n. m. a je to výborný cieľ na prechádzku. Z Terchovej je to približne tri kilometre s prevýšením okolo 400 metrov.
Zvonica u Marunov
Pokračujem ďalej. Navigácia ma vedie starou zvážnicou. Nedá sa však nevšimnúť si nenápadný chodníček v húštine. Zvedavosť mi nedovolí pokračovať. Kontrolujem ho na mape a o chvíľu už letím dole.
Naozaj pekný trail, až na blato v druhej polovici. Terén aj profil sú stále náročné. Prostredie je nádherné, ale všetky okolnosti sú vyčerpávajúcejšie, ako som čakal, a naberám čoraz väčší časový sklz. To samo osebe nie je problém, ale prichádzajúci búrkový systém od poľskej strany už problém je.
Dobrým znamením je, že sa čoraz viac pohybujem po pekných značených cyklotrasách a nemusím hľadať cestičky v krovinách. Povedal by som, že toto je zatiaľ najkrajšia časť dnešnej trasy.
Stúpam osadou Marunovci až ku nádhernej zvonici, ktorá leží na čerstvo pokosenej lúke. Bola postavená v polovici 19. storočia a už na prvý pohľad je vidieť, že je o ňu dobre postarané.
Okrem toho, že si užívam toto nádherné miesto, pozorne kontrolujem radar a sledujem, ako sa vyvíja búrka. Je dosť pravdepodobné, že sa dažďu nevyhnem. Horšie však je, že mám poslednú vodu. Do Zázrivej to už nie je ďaleko, takže si nemyslím, že je to krízová situácia.
„CVAK – CVAK“ a pokračujem ďalej.
Zvonica Havrania
Kopce, kopce, kopce… Strmé stúpania striedajú rýchle zjazdy a ja začínam cítiť prvé kvapky dažďa a počuť hromy. Som pomerne vysoko na otvorenom priestranstve, takže takticky hľadám na mape nižšie položené cesty. Nepotrebujem, aby ma „prizváralo“ k bicyklu.
Začína jemne pršať a predo mnou sa objavuje stúpanie, ktoré vedie prevažne lúkou s prevýšením približne 300 metrov. A predo mnou stojí rozhodnutie – vrátiť sa nižšie a prečkať búrku, čo môže trvať aj viac ako hodinu, alebo to skúsiť naplno, prebehnúť kopec a spustiť sa do Zázrivej.
Rozhodol som sa, že to skúsim. ,,Pučím” do pedálov, čo to dá. Po pár minútach cítim, že niečo nie je v poriadku. Pozriem sa na zadné koleso a je mi to hneď jasné. Defekt. Super kombinácia .Prichádzajúca búrka, nebezpečné miesto a prázdne koleso.
Našťastie si v podobných situáciách vždy vopred všímam miesta alebo záchytné body na mape, ktoré môžu poslúžiť ako úniková možnosť. Necelý kilometer späť som si všimol pár starších chatiek. Bežím dole s bicyklom a pár desiatok metrov pred chatkou sa objaví staršia pani so psíkom. Neváham ani sekundu. Pýtam sa na pitnú vodu a prístrešok.
Nielenže mi pani doniesla vodu, ale ponúkla mi aj jedlo a sama sa opýtala, či mám všetko potrebné na opravu defektu. Stretnúť takýchto ľudí je dar. Po chvíli je koleso opäť plné a na radare sa vytvorilo malé okno. Letím teda opäť strmým stúpaním k poslednému bodu dnešnej jazdy.
Zvonica leží v tesnej blízkosti horského hotela Havrania, ku ktorému vedie pekná asfaltová cesta. A práve na tomto stúpaní ma dostihla druhá vlna búrok. Za chvíľu som celý premočený, ale vonku je stále také teplo, že mi je to vlastne jedno. Čo mi však jedno rozhodne nie je, sú hromy a blesky.
Nie len voda, ale aj blato
Rýchla fotka na pamiatku a letím dole po žltej značke premočeným trailom. Po pätnástich minútach už nie som len mokrý, ale kompletne od blata. Do Nezbudskej Lúčky na vlak mi zostáva necelých 30 kilometrov, prevažne dolu kopcom, takže mám dosť času vykrútiť nohy a hlavne vyschnúť. Ha-ha.
Myslím si, že je veľmi dôležité zažívať dni, ako bol tento. Situácie a problémy, ktoré počas jazdy vzniknú, sú skvelou príležitosťou nabrať skúsenosti, sebadôveru a hlavne zážitky, ktoré síce nemusia byť vždy pozitívne, ale o to viac sú silné. Dnešných 90km a 2500 nastúpaných metrov stálo naozaj za to. „Tretry vyschnú, unavené nohy sa zahoja, ale spomienky zostanú navždy.“
Stiahnuť súbor trasy vo formáte .GPX
Kto vám prináša tieto riadky?
