Doprava ZADARMO pri nákupe nad 100 €
Počasie tejto jesene zrejme zmarilo plány nejednému nadšencovi. Neustály dážď, zima či dokonca sneh vie narobiť veci aj s morálkou tých najodolnejších. Ja som si po dlhej sezóne trochu neobvykle skôr odložil bicykel do garáže a vytiahol niekoľko párov bežeckých tenisiek. Neubehla ani minúta a nápadov bolo neúrekom.
Okruh okolo Kriváňa som si pozeral už skôr. Keďže cez sezónu pracujem v Podbanskom, chcel som preskúmať tie dlhé nádherné doliny, možno s výhľadmi z nejakých štítov, sediel, zastávky na káve a ideálne v okruhu. A presne to mi táto trasa ponúkla.
Pravdupovediac, nabehaných kilometrov som dovtedy mal asi do 10. V horách dvom veselšie a tak volám parťáka mojej krvnej skupiny z klubu Floriho, a ten neváha.
Dvíhame sa nad kosodrevinu, kde sa ukazuje postupne zamrznutý sneh.
Pred chladným štartom na Podbanskom zahrejeme motory v penzióne Permonik “tatranským” a hor sa pomaly do Kôprovej. Mierne asfaltové stúpanie, veľmi známe ebikerom z našej požičovne, pokračuje za Kmeťovým vodopádom šotolinkou s peknými výhľadmi na okolité hory.
Turistický chodník začína pred vstupom do Hlinskej doliny, konečne niečo pestré a hravé na bežecké tenisky. Nefcerská či Terianska veža nám spravili poriadny chládok na ušiská a aj holé kolená, preto si trochu pridáme do tempa.
Dvíhame sa nad kosodrevinu, kde sa ukazuje postupne zamrznutý sneh a pri pohľade na okolie sa cítim ako malé decko, čo vidí svet po prvý krát. Jedným slovom nádhera. Stretávame aj zopár turistov, no na jednu z mála pekných nedelí je tu božský pokoj.
Vychádzame do Vyšného Kôprovského sedla (2189 m). Inverzia na krátke rukávy, bezvetrie. Pôvodný plán bol už klesať do Mengusovskej, no pri pohľade na tabuľu “Kôprovský štít 45min” nám bolo jasné, že si spravíme trochu odklon od trasy, veď kedy tu budeme najbližšie v takýchto podmienkach.
Pripomínalo mi to jar, mokrý kašovitý sneh, pražiace slnko a nahriate skaly. Aj keď tenisky boli hneď mokré, vôbec nám to nevadilo. Hlavne po výstupe na Kôprovský štít (2367 m), tu nám padli sánky. Viac nepoviem, určite sa tu oplatí zavítať 🙂 .
Zvyšok trasy už vedie zväčša z kopca. V klesaní Mengusovskou dolinou míňame Veľké Hincovo pleso a ako kamzíci letíme celkom technickým chodníkom nadol, reku pozor na tie členky. Po príchode na Chatu pri Popradskom plese už teplota razantne klesá a tak vsiakneme nejakú tú kávu na zohriatie.
Čas už bol celkom hodný a pri pohľade na hodinky mi úsmev naozaj stuhol, vraj polovica trasy a nohy mali už celkom nakúpené. Neotáľame a červenou po magistrále bežíme smer Štrbské. Technický kamenistý chodníky celou trasou dáva nohám poriadne zabrať.
Na Štrbskom plese to vyzerá opäť ako v obchoďáku, aspoň tá teplota je tu príjemná. Štrikujeme sa pomedzi davy ľudí a pri Kempinskom sa vrháme na zelenú značku po krásnom tichom chodníku oproti zapadajúcemu slnku. Hotová romantika.
Krok už síce nie tak dlhý, tempo nie tak rýchle, ba ani tej energie už nie je na rozdávanie, no ani raz mi to neprišlo ako trápenie, ktoré by som si nevedel užiť.
Na Podbanské dorážame už za súmraku, pekne doriadení, no došli sme. Hodinky ukazujú: nabehaných 42,5km, nastúpaných 1670m s čistým časom 6hod35min. Opäť jeden z tých šialených nápadov mi priniesol jeden z najlepších zážitkov z Tatier, ak nie najlepší.
Pre originál bežca by trasa možno bola s prstom v nose, pre nás to bola aj čiastočne výzva a výlet v jednom. Či už sa jedná o MTB, beh či skialpunizmus, horské športy majú u mňa miesto najbližšie srdcu. O to väčší rešpekt po tejto skúsenosti patrí všetkým horským bežcom, skyrunnerom, ultramaratóncom, pre ktorých by bola táto trasa azda taký šprint.
Deň po som sa cítil trochu ako zbitý palicou, no stálo to za to a už teraz sa teším na ďalšie podobné dobrodružstvá!