Doprava ZADARMO pri nákupe nad 100 €
Jar je v plnom prúde, stromy sú zakvitnuté, slnko príjemne hreje a dni sú dlhšie. Ideálny čas na prvé celodenné výlety na bicykli. Práve na toto obdobie sa po zime vždy najviac teším.
Už nejaký čas ma láka severná Morava a Sliezsko. Je to pre mňa nepreskúmaná oblasť a azda najväčším magnetom je pre mňa pohorie Hrubý Jeseník a jeho najvyšší vrch Praděd, ležiaci v nadmorskej výške 1491 m n. m.
Ako sa zvykne hovoriť: „Kde je vôľa, tam je cesta.“ Netrvalo dlho a trasu máme načrtnutú. K dokonalosti už chýba iba parťák, takže rozhadzujem siete. Je mi jasné, že 2 dni, 400 km a viac ako 5500 nastúpaných výškových metrov nepôjde každý.
Píše Roman: „Idem“. Roman je starý krútič, ktorý má za sebou viac než dosť, takže sa úprimne teším. Perfektné je, že Roman už v Jeseníkoch v minulosti jazdil, takže to tam trošku pozná, a s jeho pomocou som trasu prekreslil a obohatil o niekoľko stúpaní, ako napríklad vodná nádrž Dlouhé Stráně.
Deň 1 – 198 km / 3000+
Je sobota ráno, budík zvoní tradične skoro ako pred každým dobrodružstvom. Ja som celkom „Monk“, takže veci mám dávno pripravené a ráno si môžem len vychutnať kávu a raňajky. Sadám do auta a o siedmej podľa dohody naberám Romana. Čaká nás približne hodina a pol cesty do Rožnova pod Radhoštěm, kde máme plánovaný štart.
Poznáte ten pocit pred jazdou? Tú chuť krútiť a objavovať? Tak mne tú rannú esenciu troška narušili ranné 2 stupne. „Ha-ha.“ Približne 15 minút po tom, ako som zapol Garmin, som prestal cítiť prsty na rukách. Roman to má rovnako a nezostáva nám nič iné, len prijať, čo treba prijať, a počkať na silnejúce slnko a prvú kávičku.
Prvé kilometre sa uberajú krásnymi cyklotrasami, ktorých je tu požehnane, naberáme kurz smer Starý Jičín. Zároveň zapíname senzor na kaviareň alebo nejaké zaujímavé miesto. Jakubovice nad Odrou — nenápadná obec, uprostred ktorej sme našli super miesto s názvom Kavovinný sklep. Usmiata obsluha a perfektná káva, ktorú si popíjame na slnku. Jednoducho, takéto chvíle a miesta sú na nezaplatenie.
Konečne môžeme zhodiť nejaké oblečenie a pokračujeme severozápadným smerom bližšie k horám aj s tretím parťákom — moravsko-sliezskym protivetrom. Prostredie je však nádherné a hlavne nepoznané. Ten pocit, že človek nevie, čo je za rohom, je super.
Každopádne profil je jemne stúpajúci, vietor stále fúka a my konečne približne po 130 km vidíme na horizonte prvé kopce. Aj keď nie je najlepšie nabrať väčšinu výškových metrov na posledných päťdesiatich kilometroch, entuziazmus nás neopúšťa a Roman prichádza so super nápadom.
Keďže „čerešničku na torte“ dnešnej etapy predstavuje náročné stúpanie na Dlouhé Stráně, navrhuje kúpiť zásobu jedla, ubytovať sa a zhodiť z bicykla zbytočnú záťaž. Čo sa ukázalo ako dokonalý plán, keďže nás čakalo najťažšie stúpanie.
Vodná nádrž Dlouhé Stráně – 1350 m n. m.
Konečne. Je niečo pred piatou večer a Garmin vyhodí graf posledného stúpania. Čaká nás 11 kilometrov s prevýšením viac ako 850 m. Veľmi sa teším, kopce doslova „žeriem“. Atmosféra je super, Roman pučí do pedálov, ako keby za sebou dnes nemal nič, ale zato mne začína robiť starosť lietajúci tep a zvyšujúci sa tlak v dutinách, ktorý som jemne cítil už ráno pred odchodom.
Profil je prísny a miestami sa drží cez 10 %. Výškové metre ubúdajú priamo úmerne s energiou. Nálada je perfektná a pred nami sa zrazu ukáže snehové pole.
K nádrži nám chýba nastúpať ešte okolo 200 výškových metrov. Už sme príliš vysoko na to, aby sme to otočili, takže pekne tlačím a plním tretry snehom. Roman je gravelista, takže to skúša aj v mäkkom snehu, ale po čase plní tretry snehom aj on. „Ha-ha.“
Sme hore. Ten vrchol je dnes naozaj za odmenu a ten výhľad stojí za tú námahu. Rýchle fotky, víťazné kolečko okolo nádrže a lyofilizačný zjazd k ubytovaniu. Už sa nevieme dočkať teplého jedla, horúcej sprchy a postele.
Deň 2 – 213 km / 2400+
Je 6:00 ráno, zvoní budík a ja sa budím polomŕtvy. V noci som skoro nespal kvôli plným dutinám. Po prvých pohyboch v posteli som si len pomyslel: „Tak toto bude dnes Mordor.“
Garmin Connect a údaje z poslednej noci môj pocit niekoľkonásobne znásobili. Kľudový tep vo vesmíre, HRV prebil dno a spánkové skóre 20. Tá predstava, že nás čaká asi 12 hodín na biku a potom ešte hodina a pol šoférovania je zdrcujúca. Roman zachraňuje situáciu a jemne mení trasu, vďaka čomu ušetríme trochu času.
Prvých 50 km – prevýšenie 1600+
Na prípravu a raňajky nám bohato stačí hodina. Vonku je 1 stupeň, ale našťastie dnešná trasa začína stúpaním, takže sa môžeme hneď zahriať. Prvých 7 kilometrov a 400 výškových metrov stúpame krásnou cestou bez áut. Užívame si atmosféru a ja sa čudujem a teším, že sa tepy držia dosť nízko a cítim sa relatívne silno vzhľadom na okolnosti a predikcie Garminu. Ale dnešný deň je ešte len na začiatku, takže „kľud“, vravím si.
Sme hore, teplota sa pohybuje okolo nuly a zjazd bude masaker, takže plán je zamrznúť a rozmraziť sa v nasledujúcom stúpaní. Profil je naozaj prísny. Kopec za kopcom, teplota je stále nízka, ale našťastie sa nám vždy podarí rozmrznúť. Prichádzame do mestečka Karlova Studánka, kde si môžeme dať konečne prvú dnešnú kávu, doplniť energiu a začať naše posledné dnešné výrazné stúpanie.
Praděd – 1491 m n. m.
Najvyššia hora pohoria Hrubý Jeseník a zároveň piata najvyššia hora v Českej republike. A najlepšie na tom je, že sa hore dá dostať na cestnom bicykli.
Stúpanie z Karlovej Studánky ubieha príjemne a po chvíľke prichádzame k rampe, od ktorej začína cesta na vrchol dlhá približne 5 kilometrov s prevýšením 413 metrov. Cestu po zime ešte dosť “zdobia” kamienky z posypu, nakoľko hore premáva verejná doprava, čo ma celkom prekvapuje. Ale cesta je v celkom dobrom stave.
Roman letí ako drak, takže ma na vrchole musí pár minút čakať. Ja si však začínam uvedomovať, že tá tepovka sa drží nejako divne dole a cítim sa lepšie ako ráno. Po včerajšom zážitku z vodnej nádrže predpokladáme, že niečo podobné nás bude čakať aj dnes. A tak aj je — cesta z horného parkoviska až k vysielaču je kompletne pod snehom. Hore ešte ide vlek a lietajú tu lyžiari.
Je nám teda jasné, že na vysielač sa nedostaneme. Som trošku sklamaný, ale hovorím si: „Aspoň sa sem môžem vrátiť na MTB.“ Možností je tu obrovské množstvo.
Smer Ostrava a Rožnov
Po celkom rýchlom, ale opäť mrazivom zjazde nás čaká už len približne 130 kilometrov s prevažne rovinatým profilom. Pomaličky nám dochádzajú zásoby, takže Roman hľadá niečo nablízku. Našťastie máme po ceste Albert, kde sa dá kúpiť všetko. A hlavne pri vstupe do obchodu majú ten veľký „fúkač“, z ktorého ide super teplý vzduch, takže kým Roman nakupuje, ja sa rozmrazujem.
Na bicykli okolo TribečaPrečítajte si tiež:
Štartujeme načas, vonku nás privítalo slnko a príjemných 6 stupňov. Pomaličky sa rozbiehame a po pár kilometroch nás čaká prvé a vlastne aj posledné väčšie stúpanie dnešného dňa. Severná strana na Skýcov má cca 8 km a nastúpame na nej takmer 500 v.m.
Slnko začína hriať, jedla je dosť a chuť krútiť nás neopustila. Len treba kávu. Čím skôr, tým lepšie. Po pár kilometroch nás Garmin zaviedol do krásneho parku, uprostred ktorého černoch robil kávu. Už dávno som nemal také dobré doppio. Veľká časť dnešnej trasy vedie po cyklotrasách, takže si to užívame.
Jediný zádrheľ trasy predstavuje úsek pred Ostravou, kde prebieha rekonštrukcia a dočasná obchádzka ide cestou, ktorá na cestný bike ozaj nie je… a to chodíme po kadečom. Trošku blúdime, ale ani nie po pol hodine sme späť na kurze. Do cieľa zostáva už len kúsok. Nohy sú stále v poriadku, srdce „ťapká“ ako starý diesel a ja sa už neviem dočkať chvíle, keď sadnem do auta a otvorím gumené cukríky.
Za posledné dni sme videli mnoho krásnych miest, užili si prírodu a čas na biku a okrem modrej oktávky v Ostrave, ktorá celkom pekne Romana osprchovala, môžem povedať, že áut bolo na cestách minimum a vodiči boli ohľaduplní. Som vďačný za takéto dni. Vždy po takomto výlete cítim viac entuziazmu aj v samotnom živote.
Na záver len spomeniem: „Tretry vyschnú, nohy bolieť prestanú, ale zážitky ostanú navždy.“
Kto vám prináša tieto riadky?
48
