Okruh cez srdce Slovenska, ktorý má všetko: hory, históriu aj poriadnu dávku kilometrov

Niektoré cyklistické trasy plánujem viac dní dopredu. Kreslím trasu na mape, kontrolujem predpoveď počasia a premýšľam, kde doplním vodu. Potom sú však dni, keď sa jednoducho zobudím s chuťou objavovať krajinu trošku ďalej a kilometre pribúdajú úplne prirodzene. Presne tak vznikol aj tento okruh.

“Som zvedavý koľko budeme tlačiť”. Toto bola Mirova reakcia na trasu, ktorú som na dnešný výlet narysoval. Priznávam bez mučenia, tlačili sme, no bolo to len dva, či tri krát a spolu to nebolo viac ako 100 metrov, ale o tom neskôr.

Okruh začína v Turci, no počas dňa nás zavedie cez Hornú Nitru až do Kremnických vrchov. Výsledkom je niekoľko náročných stúpaní, množstvo nádherných výhľadov a pocit, že Slovensko ma stále dokáže prekvapiť.

Pokojné ráno v Turci

Prvé kilometre patria medzi tie najpríjemnejšie. Nohy sú oddýchnuté, premávka minimálna a ranné slnko ešte nemá silu. Z Bystričky vedie cesta smerom na Trebostovo, Rakovo a Jazernicu cestičkami, ktoré už poznám veľmi dobre. Turčianska záhradka ponúka nádherné pohľady na Veľkú i Malú Fatru a okolitú krajinu predovšetkým ráno.

Cesty sú príjemné a človek si môže naplno vychutnať pokoj dedín, ktoré sa ešte len prebúdzajú. Práve takéto úseky pripomínajú, že na bicykli netreba stále naháňať priemernú rýchlosť, stačí sa len pozerať okolo seba.

S Mirom sa stretávame vo Veľkom Čepčíne, to už mám za sebou presne hodinu jazdy. Po prejazde Turčianskou kotlinou sa charakter výjazdu začína meniť. Premávka redne a výlet dostáva úplne inú atmosféru. Rovinatejšie kilometre zostávajú za chrbtom a pred nami sa čoraz častejšie objavujú cesty miznúce v lesoch pohoria Žiar, ktoré patrí do Fatransko-tatranskej oblasti.

Nachádza sa medzi Hornonitrianskou a Turčianskou kotlinou s historicky najvýznamnejším miestom tohto pohoria bájnym vrchom Vyšehrad s pozostatkami hradiska, ktorého história siaha až do mladšej doby kamennej.

Po stopách partizánov

Pred nami je prvé dlhšie stúpanie, ktoré nás dovedie až na hrebeň pohoria. Vzduch je citeľne chladnejší, asfalt nahrádza vôňa lesa a my máme pocit, že sa dostávame do úplne iného sveta. Hlavným dôvodom je množstvo pobytových znakov MH (medveď hnedý).

Hrebeňom pohoria Žiar vedie úsek najdlhšej a najvýznamnejšej turistickej magistrály na Slovensku – Cesta hrdinov SNP, ktorá meria približne 760 kilometrov. Spája severovýchodný bod krajiny (Dukliansky priesmyk) s juhozápadným bodom (hrad Devín).

Trasa je vyznačená červeným turistickým značením a prechádza miestami, ktoré zohrali dôležitú úlohu počas Slovenského národného povstania. Súbežne s turistickým chodníkom je tu značená aj cyklotrasa.

Práve tu na hrebeni bolo viacero krátkych úsekov, kedy bolo treba bicykel potlačiť. Predovšetkým z dôvodu, že na dnešný výlet volíme gravel bicykle, ktoré nemajú zrovna ideálne prevody na lesné cesty so sklonom cez 20%. Aj keď hrebeň Žiaru dá naším nohám poriadne zabrať, odmenou je ticho, ktoré dnes už nie je na cyklovýlete samozrejmosťou.

Lesné úseky vytvárajú príjemný tieň a každá zákruta odhaľuje ďalší pohľad na okolité kopce. Nie sú to dramatické alpské panorámy, no ich čaro spočíva práve v pokojnej slovenskej krajine.

Jedným z najkrajších bodov celej trasy sú pre mňa Sklenianske lúky. Ako už napovedá názov, sú to lúky nad obcou Sklené (nem. Glaserhay, do roku 1927 Sklenô). Historicky bola táto banícka obec súčasťou regiónu Hauerland (označenie oblasti bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku).

Počas SNP a prechodu frontu bolo v obci zničených asi 250 domov. Sklené bolo dejiskom jednej z najhorších represálií proti nemeckému obyvateľstvu, kedy povstalci zavraždili 187 civilistov (prevažne nemeckej národnosti) z obce. Masaker v Sklenom sa udial 21. septembra 1944 asi dva kilometre za obcou na mieste pred „Ebener Wald“ (Rovná hora), kde sa dnes nachádza pamätník pripomínajúci túto udalosť.

Zjazd smerom na Handlovú

Po kopcoch prichádza zaslúžená odmena. Cesta smerujúca k Handlovej patrí medzi tie úseky, kde si človek môže konečne trochu vydýchnuť. Kilometre ubiehajú rýchlo aj keď povrch cesty je kamenistý. Netreba sa nechať uspať, lebo po zjazde zvyčajne prichádza ďalší kopec. V Remate, za chatou Poniklec, odbočujeme doľava.

Tichou lesnou asfaltkou ktorá sa po 3km mení na spevnenú zvážnicu stúpame až do Handlovského sedla, odkiaľ pokračujeme na Janovu Lehotu.

Po prejazde Janovou Lehotou sa nám na cyklopočítačoch ukazuje 9km stúpanie cez Kopernicu (ďalšia pôvodne nemecká banícka obec v tomto regióne) až do jedného z historicky najzaujímavejších miest celej trasy.

Historická Kremnica

Kremnica patrí medzi najkrajšie slovenské banské mestá. Ak človek nejde vyslovene na výkon, určite sa oplatí zastaviť na námestí, doplniť energiu a na chvíľu zosadnúť z bicykla. Je niečo po 14tej, tak si robíme prestávku na obed. Práve takéto zastávky robia z cyklovýletu viac než len športový výkon. Nie je to vždy len o wattoch, je to aj o miestach, ľuďoch, či zážitkoch.

Rýchlo zistíme, že po stovke kilometrov a obednej prestávke sa rozbieha akosi ťažko. Hlavne keď pokračuje cesta hneď do kopca. Strmé výjazdy nie sú len o sile v nohách, ale aj o trpezlivosti. Treba si nájsť vlastné tempo a pokračovať meter po metri.

Barborskou cestou, popri štôlni Sv. Václav, prichádzame do Kremnických Baní. Opäť sa na chvíľu pripojíme na Cestu hrdinov SNP, po ktorej prichádzame do obce Kunešov. Obec, ktorá taktiež patrila do regiónu Hauerland. Dodnes tu žije nemecká menšina. Nacistické vojská obec 2. apríla 1945 za pomoc partizánom vypálili.

Niektorí nemeckí obyvatelia sa vďaka svojim zásluhám v boji proti nacizmu vyhli deportácii, ktorá na základe Benešových dekrétov postihla väčšinu nemeckého obyvateľstva Česko-Slovenska.

Na vrchole stúpania nad obcou sa určite oplatí zastaviť. Výhľad, ktorý sa odtiaľ otvorí, patrí medzi tie, kvôli ktorým človek zabudne na posledné stovky výškových metrov. Za nami je množstvo miest s minimálnou premávkou. To nám dopraje možnosť si oveľa viac všímať krajinu okolo seba.

Návrat do Turca

Po prejazde cez Sklené a Hornú Štubňu sa cesta opäť stáča smerom k Turčianskej kotline. Aj keď už máme v nohách viac než 140 kilometrov, posledné desiatky kilometrov utekajú prekvapivo rýchlo. Možno preto, že domov je už na dohľad. Alebo preto, že po takomto dni prevláda spokojnosť nad únavou.

160 kilometrov s prevýšením 3000 metrov nie je popoludňajšia vychádzka. Je to celodenné dobrodružstvo, ktoré si vyžaduje predovšetkým správne rozvrhnutie síl. Naša dnešná trasa ponúka to, čo mnoho cyklistov vyhľadáva – minimum rušných ciest, nádhernú prírodu, historické miesta, dlhé stúpania ale aj rýchle zjazdy.

Je to trasa, na ktorej sa krajina neustále mení. Práve táto rozmanitosť robí z tohoto okruhu niečo viac, než len ďalší záznam v aplikácii Strava. V pamäti nám zostanú tiché horské cesty, vôňa lesa, nádherné výhľady na hory a pocit, kvôli ktorému sa na bicykel oplatí sadnúť znova.

Stiahnuť súbor trasy vo formáte .GPX

Kto vám prináša tieto riadky?

Maroš Kolomazník

Volám sa Maroš, som členom Dropped Cycling Club a môj rajón je Turiec. Obľubujem vytrvalostnú cyklistiku, ktorá ma zavedie na zaujímavé miesta, tie dávajú aj často bežným výjazdom príbeh. Ak práve nesedím na bicykli, rád trávim čas na horách alebo cestujem a spoznávam iné kultúry

Moje články Tvoríš obsah? Ukáž ho svetu!