Beskydy na dvoch kolesách

Koľkokrát sa človek musí vrátiť na svoje obľúbené miesta, aby ho prestali lákať? Jedným z takých miest je pre mňa Lysá hora a Beskydy. Každý rok si sem chodím užívať krásnu prírodu, ale aj objavovať nové cesty, traily a širšie okolie.

„Čerešničkou na torte“ je však vždy vrchol Moravskosliezskych Beskýd Lysá hora (1323 m n. m.). A inak to nebude ani dnes, samozrejme s množstvom nových miest a zákutí, kde som ešte nebol.

 Štartujeme z mesta Čadca

Okrem novej trasy je dnešný výlet špeciálny aj tým, že namiesto presúvania autom ideme dnes vlakom. Je 6:45 ráno a ja sa blížim na svojom cestnom bicykli k železničnej stanici vo Vrútkach. Tesne pred siedmou odchádza vlak, v ktorom už sedí Roman.

Mám rád svieže jarné rána a ešte viac ten pocit, že ma čaká celodenný výlet a hlavne miesta, na ktorých som ešte nebol. Cesta vlakom trvá približne hodinu. Tak a je to tu… „CVAK-CVAK“.

Smer Turzovka a rodný dom Jozefa Krónera

V tieni je ešte chladno, ale vietor nás jemne tlačí do chrbta a slniečko začína hriať viac a viac. Už po pár kilometroch prichádzame na prvé zaujímavé miesto dnešnej trasy – rodný dom Jozefa Krónera. Dom bol postavený v roku 1914 a slúžil ako strážny dom pre železničnú trať.

Okolo tohto miesta som prešiel už viackrát a vždy mi hlavou preletí myšlienka, že v takom malom, skromnom domčeku sa narodil taký veľký človek a významný herec. Roman si všimol nápis s otváracími hodinami, takže sa sem ešte určite vrátim.

Prečítajte si tiež:

Na bicykli okolo Tribeča
Jar klepe na dvere, slniečko každým dňom silnie a tma prichádza neskôr. Ideálne podmienky pre prvé dlhšie jazdy. Pochádzam síce z Turčianskej kotliny, ale keďže tu poznám snáď každý kanál, moje myšlienky utekajú do Partizánskeho.

Ale späť na bicykel. Pokračujeme svižným tempom cez mesto Turzovka a po chvíli prudko bočíme doprava. Ďalej zvlneným terénom a krásnym prostredím na hraničný priechod s Českou republikou.

Vodná nádrž Ostravice a Lysá hora

Výškové metre začínajú naskakovať a my si užívame prvé zjazdy. Cesty sú skoro prázdne. Ani sme sa nenazdali a prechádzame okolo vodnej nádrže Ostravice.

Nedalo sa nevšimnúť množstvo cyklistov na časovkárskych špeciáloch. Moja zvedavosť ma premohla, a tak som sa začal vypytovať. A výsledok? Dnes tu je triatlonový pretek Grizzlyman, a to s parametrami dlhého aj polovičného Ironmana, čo je teda poriadna frajerina.

Nechávame však pretekárov pretekať a s Romanom si ďalej ťapkáme pokojnú Z2. Aj keď je síce pravda, že občas musím Romana poprosiť, keď ťahá špicu, aby „privrel piecku“, ha-ha.

Kilometre pribúdajú a my prechádzame cez obec Krásná, na konci ktorej začína stúpanie na Lysú horu. Pri 8,5 kilometra dlhom stúpaní s prevýšením 715 metrov sme sa s Romanom dohodli, že si trochu „vyhodíme z kopýtka“ a na vrchol vystúpame v tempe.

Na vrchole je úplne skvelo. Slniečko svieti, je bezvetrie a ľudí viac než dosť, čo je tu úplne bežné. Po takomto stúpaní chutí radler vždy o niečo lepšie a o káve ani nehovorím.

Nemáme v pláne sa hore zdržať dlho, takže rýchlo dopĺňame energiu, urobím pár fotiek a čaká nás pekný zjazd. Vlastne mňa čaká doháňanie Romana, ktorý dole letí ako strela a po chvíľke sa mi stráca. „Turčiansky Pidcock,“ smejem sa.

Visalaje a vodná nádrž Morávka

Sme dole, ale vzápätí pokračujeme ďalším stúpaním na Visalaje, kde nazbierame ďalších 250 výškových metrov. Túto oblasť už vôbec nepoznám, takže sa neviem dočkať, čo bude za rohom. Vlastne ja som ani nekreslil dnešnú trasu, mám ju od kamaráta Maroša. A to znamená len dve isté veci – pekné kopce a gravelové úseky. Ha-ha.

A práve také miesto nás čaká po vystúpaní na Visalaje. Z ničoho nič sa objavil nádherný borovicový les, ale aj rozbitá cesta. Pidcock za dve minúty zmizol a ja som sa pomaličky spúšťal dole. Je čas doplniť zásoby a niečo zjesť. Roman našiel malý obchodík, čo je v sobotu popoludní na dedine celkom šťastie. Pauza padla dobre a s plným bruchom sa krúti lepšie. Už mi v ňom posledné kilometre žblnkal len ionťák.

Profil je stále zvlnený a vedie príjemným prostredím, keď tu zrazu príde tá neobľúbená veta: „Mám nejaké mäkké koleso.“ Roman si dnes vytiahol „čierneho Petra“. Ale oprava mu ide od ruky, takže po pár minútach opäť krútime.

Čaká nás ďalšie zaujímavé miesto – vodná nádrž Morávka, ktorej hlavným účelom je zásobovanie pitnou vodou pre Ostravu a okolie, ale slúži aj ako protipovodňová ochrana. Naozaj pekné miesto, pri ktorom sa oplatilo zastaviť.

Smer Čadca, stíhame vlak?

Snáď 80 % ciest, po ktorých sme dnes prešli, boli vedľajšie alebo minimálne frekventované. Žiadne trúbenie, ostrekovače… Veď to poznáte.

Zato kopček za kopčekom a krásna príroda. Stáčame sa prudko na juhovýchod a vietor sa nám opiera do chrbta. Letíme smerom na hraničný priechod a aby toho nebolo málo, tak si na vrcholoch kopčekov dávame s Romanom šprinty, takže si dnes celkom dobre „prefúkneme trubky“.

Keďže celkom letíme, máme výborný čas a zvažujeme, že nepôjdeme na vlak do Čadce, ale nastúpime až neskôr. A tak sa začala hra. Z Čadce vedie krásna cyklotrasa, takže pokračujeme ďalej. Jedno oko pred koleso, druhé na hodiny. Sranda predsa musí byť, aj keď máme dnes už za sebou viac ako 160 km a 2600 nastúpaných metrov.

Nakoniec to vyšlo na Ochodnicu. Vypol som Garmin a vlak prišiel za pár minút. Skvelé načasovanie. Takéto dni sú na nezaplatenie. Krásne miesta, veľa slnka, sranda a poriadna porcia čísel. Presne tak, ako to máme s Romanom radi. „Unavené nohy sa dajú dať do poriadku, ale zážitky zostanú navždy.“

Stiahnuť súbor trasy vo formáte .GPX

Kto vám prináša tieto riadky?

Milan Ruttkay

Mám 36 rokov, pochádzam z Turčianskej kotliny, zaujímajú ma témy ako výživa, zdravie, životná rovnováha. Mám rád kalisteniku, hory a zo všetkého najradšej trávim čas na bicykli.

Moje články Tvoríš obsah? Ukáž ho svetu!