Doprava ZADARMO pri nákupe nad 100 €
227Niekto jazdí na bicykli celý rok a alternatívy riešiť proste nemusí. Ja som na to ale príliš zhýčkaný a rozmaznaný a tiež mi proste príde fajn to trochu prestriedať. Po návrate z cyklozájazdu na Korzike zisťujem, že mám ďalej pracovne viac-menej voľnejší režim. Počasie sa pomaly ale isto posunulo k jeseni.
Zimná príprava cyklistu
Bicykla, zvlášť toho cestného, tento rok už bolo celkom dosť a dosť, čo teda s tým? Jesenné výlety za slovenskou inverziou. Jeseň priniesla plno krásnych inverzií.
Hneď tá prvá ma ešte na začiatku októbra presvedčila, že na cestnom bicykli v doline (a hmle a kose) to nie je ono a plánovanú jazdu z Hradce Králové na Slovensko totálne premrznutý predbežne ukončujem už po dvoch stovkách kilometrov a vraciam sa vlakom ako zbitý pes.
Malá Fatra
Druhý deň vyrážam vlakom bez bicykla a vydávam sa najskôr pre zahriatie na Považský Inovec a potom v ústrety hrebeňu Malej Fatry. Tu ma dolu posiela pre zmenu brutálny orkán a hustá hmla (ktorá sa drží práve iba na hrebeni). Ale aj polovica hrebeňa zo Strečna do sedla Bublen je super zážitok. O to viac som po zbehu oceňujem krásnu, teplú a slnečnú jeseň v podhorí.
Vysoké Tatry
O nejaký týždeň neskôr ma ďalšia inverzia vylákala do Vysokých Tatier. Noční vlak s príjazdom okolo štvrtej rannej do Štrby mi zaisťuje kopu hodín absolútne bez turistov. Pohodový výklus k Štrbskému plesu a ďalej na Predné Solisko, kde mám východ slnka sám pre seba.
Občerstvenie na práve otvorenej chate a potom už Furkotskou dolinou okolo hrebeňa Solísk na Bystrú lávku. Odtiaľ cestu komplikuje sneh a ľad, ale dalo sa to nakoniec pomerne v pohode zvládnuť aj v teniskách.
Od Capieho plesa už stretávam čím ďalej tým viac turistov, ale samoty som si užil dosť. Na obed sedím na Popradskom plese a ostáva ešte mrak času na pohodovú popoludňajšiu prechádzku okolo Hincových plies a na Kôprovský štít.
Prespávam na Popradskom plese, riadne sa posilním poriadnymi raňajkami, po ktorých sa len ťažko vytrepem na Ostrvu. Odtiaľto pekne cez Tupú do Lúčneho sedla a hurá na vyzývavú Končistú.
Zase nikde ani živáčka. To až pri zostupe k magistrále a Batizovskému plesu. To už toho mám tak nejak akurát a volím ústup na električku do Vyšných Hágov. Tu som pred obedom. Cestou domov ešte zvládam krásny Strážov. Tu už je ľudí o niečo viac, ale ani to nevadí.
Veľká Fatra
Október sa pomaly chýli ku koncu a Slovensko už zase hlási silnejšie inverzie než máme doma v Čechách. To by bol hriech nevyužiť. Tentokrát voľba padá na Veľkú Fatru a ako približovadlo opäť volím nočný vlak. Príjazd v tri ráno do Vrútok ponúka dve možnosti. Buď čakať tri hodiny na ďalší spoj niekam bližšie alebo si dať tak trochu nočných 20 kilometrov Turcom na „zahriatie“.
Volím druhú možnosť, takže zase plno hodín úplne bez ľudí (ak nepočítam prvé tri kilometre a beh Martinom). Hory ako také začínajú v Belanskej doline, z ktorej mierim na Chatu pod Borišovom, kde hneď stretávam prvých turistov a doprajem si po 35 kilometroch raňajky.
Three Peaks Bike Race 2024Prečítajte si tiež:
Cyklistické preteky bez podpory vedúce cez tri hlavné vrcholy (a mnoho ďalších), kde pretekári majú dané povinné prejazdné body a parkouri a zbytok trasy si plánujú sami.
Potom hurá na Borišov a ďalej na Ploskú a hrebeňom, kde ma miestami pohltia rýchlo sa valiace mraky. Ale stále je teplo a bežím len v tričku. Po Ostredku posledný kopec a tým je Krížna. Z nej cez Majerovu skalu (kde sa mi darí dvakrát z vyhliadky napojiť do protismeru) a prudko dolu do Starých Hôr.
Tu si o jednej už pochutnávam na výdatnom obede. Poobedie a večer sú už odpočinkové. Tých päťdesiat kilometrov celkom stačilo. Druhý deň už je v pláne len krátky výstup na Panský diel, kde akurát stíham východ slnka (v závere zjazdovky sa tu celkom zapotím) a hupnúť dolu do mrakov Banskej Bystrice. Ďalší deň cestou domov ešte stíham z Vríčanského sedla vyklusať na Kľak a do Fačkovského sedla.
Západné Tatry
Akokoľvek som myslel, že už tých jesenných výletov na Slovensko bolo dosť, počasie si nedalo povedať a ja som musel vycestovať ešte raz. Tentokrát do mojich milovaných Západných Tatier. Prvý deň štartujem z Liptovského Mikuláša (opäť z nočného vlaku) na Holý vrch, kde ma zastihne krásny východ slnka a následne stúpam na Baranec.
Odtiaľ na Plačlivé a po hlavnom hrebeni do Smutného sedla a už len na neskoršie raňajky na Žiarskej chate a dolu do Žiaru, kde mám dohodnuté ubytovanie. Cez voľné popoludnie stihnem ešte kultúrnu návštevu Liptovského Mikuláša a miestneho pivovaru Liptovar (odporúčam!). Bohužiaľ bol taký dobrý, že už neostal čas na návštevu predajne Bicyklom, nabudúce už to výjde!
Veľkonočný výlet nielen k moruPrečítajte si tiež:
Mám to šťastie, že sa mi aj tento rok naskytla možnosť presunúť na mesiac svoj home office do krásneho francúzskeho podalpského mesta Grenoble. Tu opäť podnikám plno krásnych výletov po super krásnom okolí.
Druhý deň mierim zase do Žiarskej doliny, na Žiarske sedlo cez Jamnickú dolinu brutálnym stupákom na Hrubý Vrch, kúsok po krásnom hlavnom hrebeni, z ktorého pred Blyšťom uhnem na najvyšší kopec Západných Tatier – Bystrú. Odtiaľ už zase len dolu nad Pribylinu, kde zamávam do Vysokých krásnemu Kriváňu a po niekoľkých mávnutiach stopom hory opúšťam.
Ako prídavok ešte stíham Martinské hole ferratou z Martina a zbehom na druhú stranu do Rajeckých Teplíc (na výborné pivko v pivovaru Flamm).
Bajkovanie v Krkonošoch
Medzičas trávim doma v Krkonošoch, kde podmienky ešte dlho zostávajú vhodné pre bicykel. Aj keď ranné teploty často mieria hlboko pod nulu, krátke výjazdy stále zvládam pomerne v pohode aj v kraťasoch. Väčšinou ide len o výjazdy na Modré kameny na Černou horu alebo ďalšie blízke brdky. Človek tu má v túto dobu väčšinu hory sám pre seba a k tomu ako bonus parádne výhľady.
To stojí aj za tie drobné omrzliny. Ešte na začiatku novembra sa bez problémov dalo výjsť aj ku kaplnke medzi Výrovkou a Luční boudou (najvyššia cesta v ČR). Každý mesiac som si spestril jazdu na cesťáku aspoň „povinnou“ stovkou (výzva Gran fondo na Strave) a pár ďalšími výjazdami dole v rovine.
Čas oprášiť skialpy
V polke novembra konečne napadlo toľko snehu, že prišiel čas bicykel pomaly uložiť hlbšie do pivnice a miesto neho vytiahnuť lyže, aj keď zatiaľ len tie staré kameňačky. Podmienky sa rýchlo menili a občas bolo potrebné výjsť peši do polky zjazdovky a potom odtiaľ opäť zbiehať.
Ale nakoľko ešte nie som tento rok oblúčikov dosť nabažený, som ochotný každý deň absolvovať aj toto. Postupne sa situácia začala lepšiť. Rozbehli sa lanovky a pribudli lyžiari. Každopádne bývam priamo pod zjazdovkou a rád si ráno privstanem. Za čo je mi odmenou prázdna upravená zjazdovka len pre mňa (a možno pár ďalších nadšencov) a často bonusový východ slnka.
S vyšším snehom už sa dá vyraziť ďalej po hrebeni, čo v spojení s ďalšími inverziami a všednými dňami takmer bez ľudí ponúka parádne zážitky. Cesta ku kaplnke a Luční boudě, kde som ešte pár týždňov predtým jazdil na bicykli bola úplne luxusná.
Vianoce na Slovensku
Vianoce tradične slávime na Slovensku u babičky v Prievidzi a posledné roky to pravidelne využívam k návšteve krásnych kopčekov v okolí (rozumej v rámci Slovenska). Inak tomu nebolo ani tento rok. Cestu vlakom si spestrujem prebehom z Brumova-Bylnice cez hrebeň Bielych Karpát do Trenčína.
Krásnych 33 kilometrov a ja som tak tri mesiace nebol behať. Nohy mi to dávajú vyžrať a po zaslúženom cieľovom pivku v osvedčenom trenčianskom pivovare Lanius kvôli bolesti stehien mám problém dôjsť na vlak. Ďalší deň to nie je s bolesťou o mnoho lepšie, ale to mi nebráni pustiť sa s kamarátom Paťom (legenda slovenského ultra-trailu) do prebehu strážovského hrebeňa z Fačkovského sedla do Bojníc.
Trasa je kopcovitá a dosť náročná i za ideálnych podmienok, a tie určite nepanujú. Snehu nie je veľa, ale o to je klzkejší a v najvyšších partiách pokrytý hrubou kôrou. V spojení s od začiatku umierajúcimi stehnami je to slušná výzva a v sedle Obšiar v polke trasy to hodne láka vzdať to a zbehnúť dolu na autobus. Ale nevzdáme to a zaslúžené pivko po 33 km v Panskom pivovare pod Bojnickým zámkom potom naozaj stojí za to!
Ďalší deň akékoľvek myšlienky na beh rýchlo zaháňam. Bolesť stehien ma neopúšťa ani ďalšie dni, ale dám si ešte aspoň výklus k zámku do lesoparku nad mestom a výstup na Považský Inovec. Záverečnou čerešničkou bola zľadovatená cesta za východom slnka na Kľak cestou domov.
Čo ďalej?
Bicykel mi už pomaly začína chýbať. Už len preto, že som sa stačil prihlásiť tento rok dva preteky (nemôžem vynechať tradičný Three Peaks Bike Race, kde budem mať tentokrát dokonca štartovné zdarma a preteky Race Through Poland, ktoré tento rok budú skôr než naprieč Poľskom okolo Čiech).
Možno teda zamierim po nich niekam do tepla, kde to budem môcť trochu napraviť. Ale uvidíme, ako to dopadne a doterajšiu necyklistickú prípravu som si dosť užil! A posilňovňa? Väčšina podobne zameraných športovcov minimálne mimosezónnu prípravu doplňuje o posilňovňu či ďalšie alternatívne športy. Ja sa ale týmto veciam odolávam (žeby lenivosť?) a asi 3 roky späť som vyradil aj trenažér – som proste radšej vonku, či už na bicykli na lyžiach alebo po svojich.
Čo sa týka stravy, nemám žiadne striktné pravidlá. Obecne sa snažím vyhýbať ultraspracovaným potravinám a konzumovať primárne tie prirodzené. Nezanedbávať zeleninu a mliečne výrobky, ale žiadne tabuľky si nerobím. Obecne som vypozoroval, že najväčší efekt na to, ako sa fyzicky cítim, nemá to, čo jem, ale to, čo robím – keď mám hodne pohybu, telo pracuje ako má a vyžije s tým, čo dostane (keď je toho dosť). Toto sa najviac prejavuje pri ultrapretekoch.
Kto vám prináša tieto riadky?
